Obľúbené zviera? Pečená kačica, samozrejme z vlastného chovu Prečítať

Má 29 rokov a teší sa, že mu sliepky znášajú vajíčka aj v decembri. Dovolenky pri mori vymenil za gumáky, pestuje vlastnú poživeň pre zdravie a najmä sníva o potravinovej sebestačnosti. Ak vám k debničke zeleniny pribalí aj živé kuriatka, chce vás motivovať, aby ste prekonali sami seba. Pestovateľ, chovateľ a pracovitý sympaťák Benjamín Gombos zásobuje aj Seredčanov.

Narodil si sa so špeciálnym citom pre všetko živé. Ako sa to prejavuje?

Od detstva som skúmal slimáky, mravce, včely, motýle. Najviac ma nadchlo, ako sa dokážu  poštové holuby vrátiť na rodný holubník z veľkých vzdialeností. Ako deväťročný som si preto zaobstaral prvých vlastných holubov. Z prechádzok v prírode si nosím plné vrecká semienok, odrezkov, občas divé plody. Vyrábam si vlastné liečivá, chovám včely, starám sa o genofond svojej zveri. V potravinách zo supermarketu cítim chémiu, preto uprednostňujem vlastnú poživeň, o ktorej viem všetko.  

Čo si vyštudoval?

Strednú odbornú školu veterinárnu. Vtedy sa s novými zvermi do domácnosti roztrhlo vrece. Aj na internáte som tajne choval všeličo: škrečkov, papagájov, hmyz, na parapete zo semienka klíčil rajčiny, papriky.

Aké zvieratá máš?

Psy, mačky, kozy, králiky, päť plemien holubov, na ktoré som obzvlášť hrdý, včely, kačky pižmové, saské, indické bežce, husi, sliepky niekoľko plemien na vajíčka aj na mäso, perličky, morky, rybičky, andulky.

Ktoré zvieratá máš najradšej? 

Pečenú kačku. Ja rozlišujem zvieratá, ktoré sú domáci maznáčik a potom zvieratá na hospodársky úžitok.

Si aj veterinár, aj pestovateľ. Čo ešte?

Som aj genetik, lekár a predovšetkým mám rád prírodu. Je to ako puzzle. Všetko musí do seba zapadať.

Genetik a lekár?
Vysvetlím. Zúčastňujem sa so svojimi zvermi výstav. Liahnem si preto veľa kusov, aby som mohol vybrať najkrajšie jedince. Stane sa, že jedince majú zlú kresbu, farbu operenia, jednoducho nesplnia nejaký štandard. Také jedince nie sú vhodné na výstavy ani na ďalšie šľachtenia. Tie skončia ako nedeľná polievka, alebo spomínaná pečená kačica.

Lekár som zasa pre moje zveri a aj sám pre seba. Liečim sa prírodou, aj mojim zvieratám poväčšinou robím overené odvary a tinktúry. Niektoré nemoci mi pomohli vyliečiť včely, nechal som sa napríklad nimi riadene dopichať. Svoje včely poznám a rozumiem následkom toho, čo robím. Čitateľom neodporúčam, aby toto skúšali.

Prečo pestuješ zeleninu a ovocie?

Mám istotu, čo konzumujem. Len keď sa pozrieš na jablká, či hrozno v supermarketoch, je vidieť lesklý chemický postrek. Kvôli dlhšej doby čerstvosti, a teda dlhšej doby predaja produktov. Sledujem, čo sa deje okolo nás: aféry okolo zahraničných vajíčok, mäsa, ovocia, zeleniny. Inšpekcie z hygieny sťahujú z obehu potraviny s nepovolenými látkami, farbivami, antibiotikami, hormónmi. Čuduješ sa, že je plno auto imunitných ochorení, alergií? Ja nie, príčina je medzi týmito riadkami. Keď sa vrátime do detstva, naši rodičia a prarodičia chovali, pestovali všetko a prebytky si vymieňali. Trávili čas na vzduchu v prírode, imunitu mali silnejšiu.

Produkuješ prebytky, s ktorými sa delíš a rád bartruješ. Prečo?

Pestujem v prvom rade pre vlastnú spotrebu. Ak sa zrodí prebytok, tak to zvyknem posunúť ďalej a doprajem aj iným domáce. Je to štýl rozmýšľania, mnohí ľudia to vnímajú podobne.

Si aj motivátor k pestovaniu vlastnej poživne. Čo v tom vidíš?

Chovateľov aj záhradkárov ubúda, ani štát nám nie je veľmi nápomocný. Priemerný vek aktívnych chovateľov je okolo 60 rokov, mladí majú iné záľuby, alebo nemajú čas, nemajú priestor. Kto iný ich má motivovať, ak nie ja?

Ako v praxi vyzerá motivácia od teba?

Asi šokovou terapiou. Kamarátke, ktorá potrebovala štyri kuriatka len pre potešenie do rodiny, som daroval desať. Dnes úspešne chovajú ich tretiu generáciu, po rokoch majú opäť domáce mäsko na polievku a vajíčka pre vlastnú spotrebu. Priateľka zo Serede má zasa za poslednú dobu plné okná plantičiek a zásoby zaváranín. Niekoho zasa nečakane obdarujem kríčkami bobuľovín, či odrezkami. Ľudia zvládnu viac, než sami od seba čakajú.

Čo chutí Seredčanom a čo nie?

Obľubujú domáce vajíčka, zeleninu, mäso na polievku. Čo nemajú radi je špecifická otázka, napríklad vegetariáni mäso.

Si mladý človek a máš neobyčajné zábavky, teda nezvyčajné pre tvoj vek. Či len to nesprávne vnímam?

Ja to skôr vnímam ako oddych. V lete sa opálim počas okopávania zeleniny, pri polievaní sa cítim ako v Karibiku, vstávam na kikiríkanie kohúta.

Ako vnímaš potravinovú sebestačnosť nášho regiónu?

Slovensko by zvládlo byť sebestačné. Problém je, že veľa ľudí chce zbohatnúť hneď. Dovážajú nám potraviny zo zahraničia a domáci chovatelia a pestovatelia nie sú konkurencieschopní. Napríklad, tento rok všetko zdraželo. Ak chce drobnochovateľ produkovať vajíčka, musí si kúpiť mladku, teda budúcu nosnicu. Cena sa pohybuje do desať eur za kus. Aby znášala, musí ju kŕmiť. Priemerná cena pšenice je okolo 30 – 40 eur za sto kilogramov.

Okrem toho hydina potrebuje aj napríklad kukuricu, slnečnicu, hrach, zelenú trávu, byliny. Do toho zarátaj obdobie, kedy nosnica potrebuje oddych od znášky. Predstav si, že príde obchodný reťazec a ponúka vajíčka v akciovej cene 2,70 eur za 30 kusov. Ľudia v neľahkej finančnej situácii ich samozrejme kúpia. Ale drobnochovateľ, ktorý investoval do kvalitných domácich vajíčok, si nemôže dovoliť predať jedno vajíčko za desať centov. Rovnako je to aj so zeleninou ovocím, mäsom vajíčkami, medom..

Ako sa môžem stať potravinovo sebestačnou?

Musíš chovať a pestovať vlastné. S chovateľským alebo pestovateľských vírusom sa človek musí narodiť, alebo sa ním nakaziť. Ja som ten prvý prípad, už neliečiteľný. Výlety a dovolenky pri mori som vymenil za gumáky.

Poradíš nejaké finty pre pestovateľov?
Úspech závisí od všeličoho. Od podnebia, typu pôdy, zrážok, odrody. Čo u jedného zaberá, u druhého nemusí. Fintu si musí nájsť každý svoju.  

Čomu sa v tvojej záhrade darí najviac?

Tento rok sa najviac darilo ríbezliam a malinám, ale aj broskyniam, marhuliam.

Na čo nebol dobrý rok?

Na uhorky.  

Ako vnímaš fakt, že klíma na Slovenku sa mení? 

Zmena už prišla. Jabloň zakvitla v januári, zažívame strašne veľké tepelné výkyvy, ktoré neprospievajú ľuďom, zvieratám, ani plodinám. Keď som bol chlapec, na Mikuláša napadol sneh a do marca vydržal. Teraz som v decembri chodil v krátkom rukáve. Nevymrzne pôda, ani škodcovia v nej. 

Čo si v tomto roku robil inak než pominulé roky?

Začal som pestovať rôzne tropické plodiny zo semiačok. Experimentujem, vrúbľujem, štepím. 

Čo by sme podľa teba mali robiť ako Slováci inak?

V prvom rade lepšie obsadiť našu národnú radu. Ďalej, kto má možnosť a priestor, nech chová alebo pestuje aspoň pre vlastnú spotrebu a spotrebu rodiny. Iba tak môže byt človek potravinovo sebestačný a zdravý.

Čo ti robí radosť?

Keď vidím, že sa uberám dobrým smerom. Teší ma, že sa mi moje sliepky za kŕmenie pestrou stravou odvďačujú znáškou vajíčok počas celého roka. Netreba byť chamtivý a myslieť hneď na zisk, to neprinesie radosť, ani pokračovanie.

Čítaš internetové diskusie?

Občas áno, no vyrušuje ma, ako sa ľudia nechápu a hádajú sa. Preto si omnoho radšej nalistujem odborné zahraničné články.

Čo si želáš?

Aby sme mali nasledovníkov a sebestačnosť Slovenska rástla. Želám si aj lepšie vzťahy medzi ľuďmi. Nemali by sme proti sebe bojovať a závidieť si. Prajem si priateľskú a tvorivú atmosféru a zdravý sedliacky rozum. Aby sme prežívali potešenie z úspechu iných, lebo za každým úspechom sa skrýva veľa roboty.