Vedecká osobnosť STU
Všetky zahraničné skúsenosti hodnotím vysoko pozitívne
V marci ti bolo udelené ocenenie vedecká osobnosť STU za rok 2023. Môžeš nám krátko povedať niečo o sebe, kde pôsobíš a čím sa zaoberáš?
Moje meno je Martin Sahul. Pracujem ako vedecko-výskumný pracovník na Ústave materiálov Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave. Do práce na Ústave materiálov som nastúpil hneď po obhajobe dizertačnej práce v roku 2013. Čiže tento rok v lete to už bude 11 rokov, čo som súčasťou Ústavu materiálov. Vo všeobecnosti sa zaoberám analýzou rôznych typov materiálov metódami elektrónovej mikroskopie, rtg. spektroskopie a rtg. difrakcie. Primárne sú mojimi oblasťami záujmu tvrdé, oteruvzdorné povlaky pripravené metódami fyzikálnej depozície z pár, tzv. PVD (Physical Vapor Deposition) a aditívna výroba oblúkovým naváraním hliníkových zliatin tzv. WAAM (Wire and Arc Additive Manufacturing).
Spomínané ocenenie si získal za tvoju výskumnú prácu. Čo bolo predmetom tvojho skúmania?
Ocenenie som získal za publikačnú činnosť v minulom roku, ktorá bola vyústením spolupráce s viacerými kolegami. Rozsah výskumných aktivít tam bol pomerne široký, od elektrónvolúčového zvárania a aditívnej výroby hliníka až po multivrstvy. Samozrejme, ocenenie si veľmi vážim. Je veľkým povzbudením do budúcnosti. Mám šťastie, že mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa.
Ako prebieha tvoja práca/deň na univerzite?
Určite by som rád podotkol, že práca výskumníka nie je vôbec nudná. Je veľmi rozmanitá a zaujímavá. Výskumné aktivity prebiehajú v rámci riešenia projektov. Tieto aktivity zahŕňajú spracovanie výsledkov, písanie publikácií. Samozrejme, zapájame sa aj do rôznych výziev, podávame projekty. Na druhej, tej tzv. „nesedavej“ strane je práca v laboratóriu, príprava vzoriek, ich pozorovanie rôznymi experimentálnymi technikami. Keďže sa zaoberám technikami rastrovacej elektrónovej mikroskopie, často sa snažím pomôcť so vzorkami aj kolegom. Navyše, v niektorých prípadoch sa na nás obracajú aj firmy s prosbou pomôcť vyriešiť nejaký materiálový problém, príp. overiť kvalitu dodávaného materiálu. Práca výskumníka takisto dáva možnosť cestovať, získavať nové kontakty, zúčastňovať sa konferencií, mobilít a pod.
Viem, že si absolvoval aj pracovné stáže v zahraničí. Ako vnímaš zahraničnú skúsenosť, čo sa týka osobného rozvoja?
V roku 2016 som absolvoval výskumný pobyt na Tallinn University of Technology v Tallinne, Estónsku. Zaoberal som sa tribológiou diamantu podobných povlakov, tzv. Diamond Like Carbon (DLC). Pracovné prostredie bolo veľmi príjemné. Ľudia milí a nápomocní. Bolo vidieť, že univerzita je dosť silne internacionálna. Stretával som študentov v podstate z celého sveta. Navyše, univerzita sa nachádza na okraji mesta, neďaleko lesa. Čiže vôbec nebol problém cestou na univerzitu stretnúť napr. líšku. Estónci sú dosť hrdí na svoj IT priemysel. Spoločnosť Skype mala budovu hneď oproti bytu, v ktorom som býval. Tento pobyt mi zlepšil jazykové znalosti, naučil som sa nové analytické techniky, spoznal nových ľudí, do budúcnosti získal cenné kontakty a takisto som sa dosť detailne snažil spoznať hlavné mesto Tallinn, ktoré považujem za naozaj nádherné stredoveké mesto s bohatou hanzovnou históriou. Začiatkom roka 2023 som mal v rámci európskeho mobilitného projektu možnosť pracovať na Ústave strojírenské technologie ČVUT, kde už predtým pôsobil môj starší brat Miroslav. Vďaka bratovi, ktorý je mimochodom výskumník v oblasti zvárania materiálov, som sa dostal hlbšie do oblasti aditívnej výroby oblúkovým naváraním. V tomto prípade som vôbec nešiel do cudzieho prostredia. S ľuďmi pracujúcimi na Ústave som mal už v minulosti kamarátske vzťahy. Navyše, už asi vyše roka tam pracoval aj môj brat. Práca na Ústave bola zaujímavá, dostal som sa aj k programovaniu robota na naváranie. Po vyše roku a pol som mal možnosť znovu pracovať s bratom, bok po boku. Navyše, Praha je nádherné mesto, mnohými cestovateľskými stránkami považované za jedno z najkrajších miest vôbec.
Všetky zahraničné skúsenosti hodnotím vysoko pozitívne. Mal som možnosť spoznať aj iné pracovné prostredie, naučil som sa nové techniky, spoznal nových ľudí, s ktorými som stále v kontakte, pracujeme na spoločných výskumných aktivitách a do budúcnosti plánujeme podávanie spoločných publikácií a projektov.
Si vedec, vybuchol ti nejaký experiment, niečo ti nevyšlo?
Našťastie, nevybuchlo zatiaľ nič a dúfam, že ani nevybuchne. Pár rokov dozadu sa mi podarilo vytopiť polku haly v budove Materiálového výskumu, keď povolila SK páska na hadici, ktorá privádzala vodu z centrálneho chladiaceho systému do povlakovacieho zariadenia. Zistil som to tak, že na mobilnom telefóne som cez vzdialený prístup v kancelárii videl dosť vysoký nárast teploty v čase, keď už mala byť nízka. Tak som sa to vybral skontrolovať a polovica haly vytopená. Tak som potom pomáhal našim paniam upratovačkám zneškodniť tú potopu. Zážitkov je za tie roky pomerne dosť, ale musím povedať, že nikdy nikto nebol ohrozený na zdraví.
Tvoje plány do budúcna?
Do budúcna plánujem pokračovať v prebiehajúcich aktivitách, publikovať v kvalitných časopisoch a uchádzať sa o grantové výzvy a získavať projekty. Popritom veľa cestovať, navštevovať partnerov a pokúšať sa uspieť aj v európskych výzvach. Ideálne by bolo pritiahnuť na odbor viac mladých ľudí, pretože výziev a práce je dosť a myslím, že bude ešte viac, ale ľudí je pomerne málo.
Ako oddychuje, relaxuje vedec?
V poslednom čase sa snažím dať pravidelnosť návštevám posilňovne. Inak ma dosť baví história. Rád čítam, cestujem a snažím sa učiť aj nové jazyky.
Čo sa ti prvé vynorí v pamäti, keď sa povie Sereď?
Keď sa povie Sereď, v mysli sa mi hneď vynoria spomienky mojej mamy, ktorá navštevovala seredské gymnázium a rozpráva nám svoje zážitky, na ktoré často a rada spomína. Sereď je veľmi pekné a útulné mesto s krásnou prírodou. Navyše, v Seredi žila mamina teta aj strýko. Vždy keď mám možnosť navštíviť Sereď, rád sa prejdem popri Váhu, alebo v okolí kaštieľa. Je veľmi príjemné navštíviť jedinečné miesta, ktoré mesto ponúka. Vždy sa tam veľmi rád vraciam.
(red)