Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Napĺňam si sen dievčatka zo Šintavy, hovorí speváčka Marcella Molnárová. Tvorí hudbu, pomáha teenagerom a teší sa z úrody v záhrade

GALÉRIA
Autor: Sered Inak
Napĺňam si sen dievčatka zo Šintavy, hovorí speváčka Marcella Molnárová. Tvorí hudbu, pomáha teenagerom a teší sa z úrody v záhrade

Má 57 rokov a srší z nej viac energie, než z ktorejkoľvek tridsiatničky. Spieva, tvorí vlastnú hudbu, pravidelne cvičí, aj si rada pochutí na dobrom jedle. Rodáčka zo Šintavy, dnes Bratislavčanka, mama čerstvej dospeláčky a najmä inšpiratívna žena, Marcella Molnárová.

Pochádzaš zo Šintavy. Čo máš pred očami, keď sa spomenie Tvoja rodná dedina?

Záhrada mojich rodičov, artézska studňa, ktorá bola v strede dediny, tú dokonca vidím často aj vo svojich snoch. Kostol svätého Martina, naša milovaná škola, malý bufet u Veronky. Branné cvičenia v poronde, futbalový štadión, bývalé „MNV“, kde som ako dieťa často vystupovala. Ulička po mostom, ktorá viedla k štrkovým baniam. Toľko krásnych obrazov, ktoré sa mi doposiaľ zjavujú!

Ktoré miesta si tu mala najradšej?

Mala som a mám rada celú obec. No najradšej som mala miesto pri Váhu, kde bol vodácky brod. Tam sme chodili plávať a cez zimu sme sa dolu kopcom sánkovali. To miesto bolo čarovné a stále pre mňa také ostáva.

Pamätáš si mená svojich učiteľov?

Zo základnej školy si spomínam na našu milovanú pani učiteľku Evičku Veselskú, skvelú triednu pani Olinku Godályovú, pani Elenku Urbanovú, pána Lacka Teplického, alebo pani učiteľku Súdinovú.

Si v kontakte s bývalými spolužiakmi?

Nesmierne sa vždy teším na stretávku. Moje obľúbene „baby“, ako sme si hovorili, boli Janka Holičková, Monika Javorová, Monika Baková, Jarka Ščípová, Beatka Molnárová a vlastne všetky, každú by som mala spomenúť. Chalani ako Vladko Kolárik, Peter Diškanec, Robko, Dušan a tiež vlastne úplne všetci. V škole bola riadna zábava!

A Sereď, má nejaké miesto v Tvojich spomienkach?

Samozrejme. Spomínam na kaštieľ grófa Esterhazyho, v ktorom kedysi pracovala naša babička ako frajzimmerka. Naučila sa tam po nemecky a maďarsky. Ja som tam chodila na hodiny teórie a na akordeónu. Tiež čarovné miesto, no v parku som zažila aj jednu krutú spomienku...

V kaštieli kedysi sídlila základná umelecká škola a Ty si jej absolventkou. Kto bol Tvoj obľúbený učiteľ?

Zo ZUŠ-ky spomeniem môjho drahého pána učiteľa na akordeón Štefana Rendeka, vtedajšieho riaditeľa pána Gažoviča a neskôr pána Jaroslava Červenku. Mám ho pred očami ako ľudského učiteľa a riaditeľa a skvelého hudobníka so zmyslom pre humor.

Trénuješ si hlasivky stále?

Hlasivky slúžia, ak sa o ne zodpovedne starám. Ak mám väčšiu pracovnú či osobnú záťaž, cítia to. Našťastie mám celkom dobrý imunitný systém a rýchlo sa viem zotaviť. No hlasivky potrebujú pravidelný tréning a profesionálny prístup. Zároveň sa snažím ovládať aj svoju myseľ.

Štúdiom si si vyplnila čas aj po päťdesiatke. Prečo?

Dokončila som diplomovú prácu a titul Magistra som získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, čo bola pre mňa veľká výzva. Študovala som šesť rokov a počas „korony“ to bolo veľmi náročné obdobie na výskum a jeho spracovanie. Dnes som veľmi rada, že som sa do štúdia pustila, lebo to pozitívne ovplyvnilo aj chuť k učeniu mojej dcérky.

Spievaš, si čerstvá magistra, čo ešte stíhaš?

Zvládam aj stavbu a prestavbu domu. V tejto činnosti som sa našla a i keď je veľmi náročná na logistiku a koordináciu, stala sa mi záľubou. Rovnako mám rada záhradu. Od roku 2010 tvorím detské edukatívne knižky a CD, čo je tiež nielen náročná práca, ale zároveň záľuba.

Akú hudbu by si odporučila dnešným mladým?

Mladí si vedia sami dobre vybrať. Dnes sa tvorí mnoho zaujímavej hudby, ja mám dokonca rada Billie Eilish, obdivujem ich najnovší prejav a spôsob spevu. Je celkom odlišný, ako bol ten náš. Nechávam sa nimi inšpirovať. Moji obľúbenci však ostávajú Tina Turner, Ray Charles, Elton John, Ella Fitzerald, či Dinah Washington.

Je hudba pre dušu človeka potrebná?

Bez hudby by nebol človek človekom. Je to jeho vyjadrenie, jeho kultúra a tradície. Hudbou vyjadruje svoje emócie, hudbou sa raduje a hudbou dáva priestor k oslavám svojich výročí a víťazstiev. Hudba povznáša. Každý typ hudby nás smeruje niekam inam, má na nás pôsobiť niekedy láskavo, inokedy ohromujúco, má nás fascinovať a tí, ktorí hudbu vedia tvoriť, cítia jej zvláštne vibrácie. Hudba je reč duše.

Ako vyzerá deň aktívnej speváčky? Nemáš náhodou deň obrátený naruby?

Nie, ja som ranné vtáča. Čiže aj keď prídem z predstavenia, alebo koncertu, ráno vstávam skoro. Moja denná rutina je obyčajná: raňajky a desiata pre dcérku, potom upratať. Hneď na to hodinové jogové cvičenie, ktoré ma udržiava vo forme. Nasledujú maily a moja agentúrna práca. Po nej hlasové cvičenie. Obed, ktorý mnohokrát rada varím. Po ňom tvorba knižiek, alebo scenárov, prípadne strih videoklipov. To zaberá veľa času.

Keď príde dcérka zo školy, ešte stále buď tvorím, alebo zariaďujem eventy, prípadne organizujem stavbu. To mi tiež berie veľa času a v teplým mesiacoch sa k týmto aktivitám pridáva aj záhrada a šport.

Kde zrelaxuješ?

Najradšej pri rieke. Nech je malá, či veľká, alebo pri mori. Na relax potrebujem vodu, ktorá plynie, alebo burácajúce vlny. Aj moja záhrada mi býva oázou pokoja. Rovnako rada relaxujem v pohybe. Bicykel, alebo plávanie, to sú moje obľúbené športy.

Cítiš sa šťastná?

Niekedy áno. Viem sa šťastím nechať unášať. Viem v ňom tvoriť a rovnako ho viem prijímať v pokoji. Lepšie, ako pred rokmi.

Čo ťa robí šťastnou?

Dcérka, jej úspechy, jej kondícia, jej humor. Blízka rodina a naše spoločné zanietenie pre pohodu, radosť a to, že si stále máme čo povedať. Šťastnou ma robí, ak moje publikum si koncert užíva a je spokojné s mojim výkonom. Ak sa mi podarí vytvoriť zaujímavé skladby, alebo riekanky pre deti. Alebo len to, že pri zákutiach dunajských kanálov počuť vtáčí spev a kŕkanie žiab.

Bývaš niekedy smutná?

Iste. Nie všetko sa človeku darí tak, ako by chcel. A niekedy zažíva rôzne typy strát. Smútok však do nášho života taktiež patrí a učí nás zvládať emócie.

Čo ťa pracovne čaká v najbližšom čase?

Napríklad nakrúcanie Silvestrovského programu v Prahe. Neskôr minirecitál v pražskej galérii Lapidárium. Divadielko pre detské oddelenie Kardiocentra v Bratislave. Potom dokončenie môjho videoklipu "Máš na to!"

Zároveň vydanie ďalšej detskej knižočky, ktorej už chýba len titulná strana. Chcem ešte pokračovať v štúdiu sociálnej práce a zároveň sa venovať môjmu občianskemu združeniu Zdravé duše. Pomáhame tam študentom v spolupráci s lekármi a koučami zvládnuť adolescentné obdobie.

Čo si najviac ceníš v tvojej doterajšej kariére?

Vystúpenia u nás i v zahraničí s veľkými orchestrami, veľa súťaží, ktoré ma posúvali vpred. Schopnosť hrať s hudobníkmi, s ktorými sme na jednej vlne.

Cením si aj projekt pre deti s názvom „Za tabuľou". Koordinácia a kooperácia všetkých jeho zložiek je veľmi náročná.

Zároveň si cením pôsobenie v Českej republike, kde som osobne spoznala Karla Gotta, Josefa Laufera, Evu Pilarovú, Jirku Korna, Helenu Vondráčkovú a mnohých ďalších. Spolupráca s nimi bola ohromná a doposiaľ na nich spomínam.

Divadelné predstavenia v divadle Aréna v Hriešnom tanci, v režijnom vedení Jána Ďurovčíka a krásny muzikál  Ples v hoteli Savoy na Novej scéne, kde som si zahrala druhú hlavnú rolu Daisy Parkrovej.

Mnohé moje koncerty nielen v USA pre Slovákov, Čechov, ale aj pre Američanov, priamo na Broadway v Town hall s Luciou Bílou, no i vystúpenia v poľských Sopotoch, v Mongolsku, v Bulharsku na Zlatom Orfeovi. Toľko krásnych miest a podujatí. Som rada, že som to mohla zažiť. Môj detský sen dievčatka zo Šintavy sa napĺňa.

Naopak, čo ti je ľúto, že si kvôli kariére ešte nezažila?

Taktiež je toho mnoho. Človek musí mať nové sny a vizualizácie. Ak sa mi čosi nedarí a možno aj dlhodobo, skúšam nájsť cestu, alebo hľadám iné možnosti. Úprimne, je tam niečo, čoho mi je ľúto, no to si nechám pre seba...

Máš skvelú figúru. Prezradíš, čo robíš pre svoje zdravie a krásu?

Cvičím pravidelne jogu a neprejedám sa. Chutí mi zelenina a nepožívam žiadne návykové látky, ani cigarety, ani alkohol.

Čo ti najviac chutí?

Mladý hrášok, mrkvička, avokádo, uhorky, všetky druhy ovocia, najviac jablká a mango, no a zemiakové placky, údené koleno a pečená kačica.

Vraj si aj záhradkárka. Čomu sa v tvojej záhrade darí a čomu nie?

U mňa sa darilo všetkému. Mala som nádhernú srdcovku čerešňu a tá bola každý rok obsypaná plodmi. Vedela som ju aj orezať, ak bolo treba. No dopestujem si aj vlastné baklažány, cukiny, uhorky, zemiaky, patizóny, papriky a paradajky. Bez problémov. Aj kvetom sa u mňa darilo. Ale práve tvorím svoju celkom novú záhradu. Zatiaľ v nej dominuje bager!

Máš rada hlinu za nechtami?

Niekedy mi nevadí, inokedy si dám mydlo za nechty, alebo rukavice. Všetko podľa nálady.

Čo by sme podľa teba ako spoločnosť mali robiť inak a prečo?

Mali by sme viac sociálne súcítiť a zušľachťovať solidaritu a subsidiaritu (pozn. podpora, pomoc). Podpora pre iných pomáha aj nám samým. Nie závisť a boj len o vlastný úspech a mamonu.

Ak niekomu čosi darujete, vaše srdce pookreje. Ak závidíte, srdce tvrdne, rovnako aj duša. Moje štúdium mi ukázalo možnosti, ako pomáhať a pomoc ponúknuť pre celú spoločnosť.

Mali by sme si vlastným konaním viac vážiť našu nádhernú modrú Zem. Máme len ju, široko - ďaleko vedci nič podobné neobjavili. A my? Ničíme si ju, sami sebe robíme zle. Trápia nás rôzne neduhy. Ja mám život založený na kalokagatii (pozn. harmónia telesnej a duševnej stránky človeka). Základom všetkého je i tak láska a viera.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.