Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Michal Kostoláni

Vymenil komfort domova za úplne odlišnú kultúru. Obyvateľov najľudnatejšej krajiny sveta vníma trochu ako workoholikov, obdivuje ich tempo inovácií, no rodinný život by s nimi nemenil. Sereď sa mu jednoznačne spája s arašidovými napolitánkami a športovou halou Relax. Galanťan Michal Kostoláni.

Si mechatronik. Ako si sa k tomu dopracoval?

Štúdium je základ. Už počas rokov na gymnáziu v Galante som bol zameraný viac technicky. Tomu som prispôsobil svoj výber vysokej školy, bola to Fakulta elektrotechniky a informatiky v Bratislave. Tam som sa najprv orientoval na automobilovú elektroniku, neskôr som inžinierske štúdium zameral na nové technológie a preskočil som priamo do odboru mechatronika. Znalosti som naberal aj počas študijných pobytov v Nemecku. V roku 2020 som dokončil doktorandské štúdium v odbore mechatronické systemy.

A čo to vlastne mechatronika je?

V skratke, spája prvky mechaniky, elektroniky, informatiky a automatizácie.

Aké dvere sa otvoria študentovi mechatroniky?

Koho zaujímajú moderné technológie, objaví v tomto svete nové dimenzie.  

Stretol som sa napríklad s kolaboratívnymi robotmi, Big data analýzami, či virtuálnou a rozšírenou realitou. Táto technológia ma natoľko zaujala, že som ju rozpracoval vo svojej dizertačnej práci, výsledkom čoho bola aplikácia rozšírenej reality pre pracovníkov v priemyselnej výrobe.

 

Ako si po škole vstúpil do svojej pracovnej reality?  

Začínal som ako trainee, čo je niečo ako praktikant. Čerstvý absolvent vysokej školy takto absolvuje rok-trvajúci rozvojový program. V rámci neho som si vyskúšal prácu na montážnej linke, oddelenia IT, údržbu a plánovanie a tiež množstvo školení. Až neskôr som bol technickým referentom a vlastnému tímu ľudí som mohol šéfovať podstatne neskôr.

 Keď prišla ponuka odísť do Číny, vzal si ju okamžite? 

Takáto ponuka prichádza väčšinou raz za život a keďže mám rád výzvy, nezaváhal som. Bolo to aj dobrodružstvo a výzva zmeniť komfortné prostredie svojho rodiska za úplne odlišnú kultúru.

Ako ťa privítala Čína?

Samotné vycestovanie bolo veľmi komplikované a zdĺhavé z dôvodu začínajúcej pandémie. Pracovné víza v tom čase musela vyriešiť lokálna vláda. Dobrodružstvo začalo už v lietadle: palubný personál kompletne zahalený v bielych kombinézach, pristáli sme na úplne prázdnom letisku v Pekingu, transportovali nás do povinnej trojtýždňovej štátnej karantény, kedy sme najprv mali byť dokonca s manželkou rozdelení. Nemali sme ani čínske telefónne číslo, kreditné karty, nepoznali sme jazyk. Po presune do malého mesta Hefei, resp. pre nich malého, pretože má len 10-miliónov obyvateľov, sme začali takpovediac od nuly. V našom prípade od jedenia čínskymi paličkami. Až vtedy som si uvedomil, aká je pre Slováka dôležitá lyžica a vidlička. Na počudovanie, na nové prostredie sme si nakoniec zvykli celkom rýchlo.

Akí sú Číňania?

Od Európanov sú odlišní v mnohých veciach. Napríklad, o deti sa starajú a vychovávajú ich starí rodičia. Mnohokrát žijú tisíce kilometrov od svojich rodín kvôli lepšej práci. Život tu vnímam ako veľmi rýchly a dynamický. Napriek tomu cítiť z domácich ľudí srdečnosť a priateľskosť.

Aký je rozdiel medzi tvojím pracovným dňom na Slovensku a v Číne? 

Základný rozdiel je ten, že v Číne trávim v práci omnoho viac času. Pracovný deň mi začína okolo 6.30 ráno a pred 17.30 neskončím. Nie je žiadnou výnimkou, že čínski kolegovia pracujú od 8.30 a posledné e-maily posielajú aj po polnoci.

Čo je tvojou úlohou? 

Pracujem na mobilnej aplikácii. Má zjednodušiť dennú prácu zamestnancov v našej automobilke, ktorá bude v Číne vyrábať Slovákom dobre známu značku elektromobilov.

Aký rodinný život tu vediete?

Našli sme si byt na 23 poschodí. V našom meste sú však aj 40-poschodové obytné budovy. Máme pekný výhľad na veľký park. Naše mesto Hefei nie je úplná betónová džungľa. Je moderné, zelené, sú tu jazierka a parky. Som rád, že tu môžem žiť aj s manželkou a dcérkou.

Aké koníčky majú tvoji kolegovia? Športujú? 

Keď som im v rámci zoznamovania sa občas položil túto otázku, často som dostával odpoveď, že žiadnemu športu. Keď už šport, tak preferujú basketbal. Prekvapilo ma napríklad zistenie, že veľký počet ľudí z môjho okolia nevie plávať. Zato hrajú videohry.

Akú má mesto Hefei infraštruktúru?

Cestná a železničná infraštruktúra je vybudovaná veľmi dobre. Číňania sú schopní postaviť štvorúrovňovú diaľnicu (štyri poschodia nad sebou), obchvat cez celé mesto, linku metra v priebehu jedného roka. Využívajú dopravné prostriedky od výmyslu sveta: elektrické kolobežky, skútre, trojkolky, elektro autá a majú poriadne vybudovanú sieť nabíjacích staníc.

Čo ti zo Slovenska chýba za hranicami? 

V prvom rade je to rodina a priatelia. V druhom rade sú to potraviny, na ktoré som zvyknutý. Klasický chlieb, rožky, syry, maslo. Tieto tam bežne dostupné nie sú a musia  sa objednávať. Za Horalku či Milu zo Serede by som dal aj život. Ale na druhej strane je tam neskutočne veľký výber ovocia a zeleniny od výmyslu sveta.

Čo ťa robí v živote šťastným?

Moja rodina. Keď si pomyslím, čím všetkým sme si museli prejsť, ako sme to zvládli a kam nás to posunulo! Z pracovného života sú to zasa výsledky mojej práce, kde reálne vidím prerod mojej vízie do konkrétnych výsledkov.

Čo sa ti ako prvé zjaví pred očami, keď sa povie Sereď? 

Hala Relax, v ktorej sme s bratom a s priateľmi behali za loptou a vaše arašidové pochúťky Horalky.