Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Elektrina ako alternatíva k benzínu či nafte

Názorov na elektromobilitu je zhruba toľko, koľko rozhovorov o nich človek absolvuje. Poznám zopár totálnych odporcov, najväčšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí nemajú skúsenosti a vedomosti o tejto téme, no a potom tu ešte žijú medzi nami aj absolútni fanatici obhajujúci čokoľvek elektrické a stavajúci si doma malé elektrárne. Táto téma je vďačným námetom na siahodlhé úvahy, lenže kto má vlastne pravdu? Odpoviem diplomaticky – všetci, ale zároveň nikto.

Vlastniť elektromobil dnes znamená určitú spoločenskú prestíž. Presne rovnakú vyvolávali ešte nedávno prémiové autá s veľkým objemom motora a s veľkým výkonom. Pri elektromobile je veľký objem motora nahradený vysokou cenou, presne o tejto prestíži hovorím... Ceny dnešných elektromobilov sú pre bežného smrteľníka natoľko nezaujímavé, že nemajú šancu vo veľkom preraziť (a to ani s dotáciami). Politici, aspoň tí v Bruseli, to síce vidia inak, ale reálne predajné čísla hovoria jasnou rečou. Dôvodov je samozrejme niekoľko, nejde len o cenu. Poďme to trochu rozmeniť na drobné...

Jednou z najdôležitejších tém je nabíjanie. Na úvod treba férovo uznať, že nabíjačiek je každým dňom viac a viac. Ani náhodou však nejde o alternatívu k tankovaniu tekutých palív, ako ho poznáme. Benzín, plyn či naftu natankujete za 5 minút a pokračujete stovky (v niektorých prípadoch tisícky) km ďalej. Ak by ste chceli nabíjať auto doma z bežnej zásuvky alebo wallboxu, nabíjanie Vám bude trvať celú noc. Ak potrebujete dobiť elektromobil na rýchlonabíjačke, „natankujete“ za pol hodinu energiu len na zopár ďalších desiatok km. Ak teda idete na dlhšiu cestu s elektromobilom, každých cca 200 km si musíte naplánovať prestávku. Slovíčko „plánovanie“ je v tomto prípade kľúčové. Svoju trasu totiž musíte starostlivo naplánovať tak, aby po ceste boli dostupné nabíjačky a ešte musíte mať šťastie, aby fungovali alebo aby neboli obsadené. Neobstojí ani argument, že si treba robiť prestávky a aspoň si človek dá kávu. Zaujímal by ma názor neurológov, či je vôbec zdravé, aby človek vypil toľko kávy...

Aj otázka výroby elektriny rozdeľuje diskutérov. Veľmi rozšírený je názor, že výfuk elektromobilu je v elektrárni. Videl som jeden český dokument, v ktorom energetický odborník vysvetľuje, že keby sa všetky autá v ČR nejakým zázrakom zmenili na elektromobily, krajina by potrebovala 24 jadrových elektrární na ich dobíjanie. Určitou náplasťou by mohla byť fotovoltika, ide však o nemalú investíciu, ktorá má zmysel pre ľudí bývajúcich v rodinných domoch. Zatiaľ som nevidel žiadne riešenie pre ľudí, ktorí bývajú v bytovkách. Chcieť od nich, aby si autá chodili vo voľnom čase nabíjať niekam mimo bydliska, považujem za nešťastné šialené. Rovnako ako víziu, že si auto každý nabije v práci – veď to by každý zamestnanec musel mať k dispozícií svoju vlastnú nabíjačku.

Som fanúšikom elektromobilov ako takých, stojíme však pred extrémne dlhou cestou, kým budeme môcť skonštatovať, že ide o plnohodnotnú alternatívu k fosílnym palivám z hľadiska komfortu prevádzky.

Autor: Miloš Švehla, manažér logistiky a produktový špecialista v automobilovom priemysle