Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ľudia žijúci v divočine odkazujú: Treba len utekať za tým, čo človek cíti

GALÉRIA
Dátum: 22.03.2023
Autor: Sered Inak
Ľudia žijúci v divočine odkazujú: Treba len utekať za tým, čo človek cíti

Pôvodom Seredčan, dobrodruh František, sa pred pár rokmi rozhodol opustiť tradičný život v meste a dnes žije so svojou ženou Gabikou a tromi deťmi mimo komfortnej zóny väčšiny z nás. Postavili si na vlastnom pozemku pri lese jurtu, vybudovali fotovoltickú elektráreň, ohradili priestor pre vlastný dobytok. S manželkou zbierajú jedlé byliny a deti učia v domácom prostredí. Popritom zdieľajú videá zo svojho reálneho života, hrajú playstation, vzdelávajú sa a majú veľké plány: chcú produkovať a ponúkať najkvalitnejšie hovädzie a teľacie mäsko a chcú aj poskytovať ubytovanie pre záujemcov v luxusných jurtách a maringotkách. Prečítajte si rozhovor s ľuďmi, ktorí realizujú svoj sen o sebestačnosti. Instagram @statok_u_ferkovcov

Nápad opustiť ,,civilizáciu“ inicioval jeden z vás alebo to bolo stopercentné presvedčenie vás oboch?

Bolo to naše spoločné rozhodnutie. Inšpiroval nás dokument ,,Ľudia žijúci v divočine“  a to natoľko, že sme začali sami hľadať takéto spôsoby života ,,off grid“ a mimo civilizácie. Nikdy sme jeden druhého nemuseli presviedčať, že je to dobrý nápad, vnímali sme to úplne rovnako a naše rozhodnutie pre tento spôsob života sa urýchlilo príchodom covidu, kedy sme mali pocit, že naozaj potrebujeme byť sebestační.

Nastala niekedy situácia, kedy ste premýšľali o návrate do mesta?

Takáto situácia nastáva. Ľudia z civilizácie majú potrebu občas ujsť do lesa a my to máme opačne, z lesa do mesta. Veľmi radi chodíme na výlety, napríklad do Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice alebo do Trnavy, kde by sme si časom chceli kúpiť byt, aby sme mali kam utiecť z nášho lesa.

Aké zvieratá momentálne chováte?

Prvé sme si zaobstarali kone. Máme kravu, ktorej sa čoskoro narodí teliatko, svine a psov, ku ktorým pravdepodobne zaobstaráme ešte jedného na účel stráženia.

Aké si plánujete do budúcna zaobstarať?

V pláne je začať chov vtáctva, ale nie sme ešte rozhodnutí, či to budú husi, kačice alebo sliepky. Mám však aj veľký plán! Chceme sa zamerať na chov hovädzieho dobytku na hovädzie a teľacie mäso. Zvieratá budú chované iba vonku, nikdy nebudú zavreté v maštali, budú piť vodu z potoka, kŕmené budú iba lúkou a senom, nebudú prikrmované. Chceme ten najzdravší typ mäsa aký na trhu môže byť, takže plánujeme aj vlastný bitúnok, aby sa zviera nestresovalo napríklad pri prevoze.

Pestujete si aj svoju zeleninu, ovocie, či bylinky?

Bylinky a kvietky sme si pestovali sami od začiatku, na pozemku máme ovocné stromy a budeme vysádzať ďalšie. Náš pozemok je v kopci, preto bolo veľmi náročné upraviť ho na záhradu, ale na túto jar sme pripravení začať so sadením.

Ako vnímajú vaše deti spôsob života, ktorý vediete? Vnímate, že majú naplnené svoje detské potreby?

Naše deti vnímajú tento život úplne normálne, tak ako mestské dieťa vníma život v meste. Rodine sa venujeme na sto percent, všetky radosti i starosti prežívame spolu s deťmi, nič im nechýba a ak niečo potrebujú, či chcú ísť na nejaký výlet alebo do kolektívu, vždy sa im to snažíme splniť, aby boli spokojné.
My sa veľa zamýšľame a rozoberáme systémové zabehnuté kroky, ktoré sú v spoločnosti dané a keďže sú niektoré namierené ako keby proti nám, tak robíme veci inak a inšpirujeme k tomu aj ostatných ľudí. Napríklad prostredníctvom instagramu sa ľuďom snažíme priblížiť ,,inú“ výchovu detí a systém homeschoolingu.

Najstaršia dcéra je vo veku školopovinného dieťaťa. Vy ste sa rozhodli pre formu domáceho vzdelávania. Zvládate to?

Keďže my, dospelí, sme absolvovali klasickú školskú dochádzku, mali sme možnosť zistiť, ako školstvo funguje. Vnímame v ňom chyby a nedostatky, i vplyv, ktorý na deti má. Preto chceme, aby sa všetky naše tri deti učili doma. Najstaršia dcéra je druháčka, je zapísaná na výbornú školu v Košiciach, Slobodná demokratická škola. Zvládame to úplne bez problémov, pretože v skratke to funguje tak, že dieťa sa učí to, čo sa chce učiť, čo ho zaujíma, nedržíme sa žiadnych osnov, pravidiel a tabuliek. Veríme v slobodné štúdium, takže pozorujeme naše deti v tom, čo ich baví, ak v niečom vynikajú, podporujeme ich silné stránky a zároveň sa učíme s nimi.

Každý štvrťrok píšeme správu o tom, čo sa dcéra chce učiť, čo jej ide a naopak čo menej, je to taká úprimná správa pre školu. Dvakrát do roka si so školou voláme cez video hovor, kde sa rozprávame o tom, ako vyzerá dcérin deň, čo ju baví, o čo sa zaujíma, čo ju trápi, ide vlastne o opis stavu dieťaťa v aktuálnom období. Nie je pri tom žiadny stres, dcérka to berie ako kamarátsky rozhovor s pozitívnymi emóciami.

Čo vám najviac chýba z bežného života v meste?

Asi len flexibilnosť nejakého materiálneho statku. Ak si zmyslíme večer, že by sme chceli napríklad sushi alebo pizzu a chceme to hneď, tu je to nemožné. Ak si sa rozhodneme za niečím takýmto ísť, musíme absolvovať cestu lesom. Dlhšie trvá, kým sa dostaneme do mesta, ale v podstate nám nechýbajú vymoženosti dediny alebo mesta.

Ako vyzerá váš normálny deň?

Náš deň začína raňajkami a kávou, František obriadi statok, pripraví drevo a vykoná iné klasické gazdovské povinnosti, o ktorom sme aj natočili samostatné video. Gazdiná Gabriela uprace, navarí, učí sa s deťmi, hrá sa s nimi. Musíme sa samozrejme starať aj o oheň, aby sme mali teplo, veľa času trávime vonku, vždy si nájdeme spoločnú aktivitu, staráme o zvieratá alebo napríklad staviame oplotenie.

Máte ako manželia rozdelené práce alebo obaja robíte všetko?

Nikdy sme si nemuseli sadnúť a vyslovene sa dohodnúť, kto čo bude robiť, ale prirodzene ich máme rozdelené na ženské a mužské. Žena sa prioritne stará o deti, perie, varí, muž napríklad rúbe drevo, ale vo všetkých činnostiach sa vieme navzájom zastúpiť. Ak máme chuť na steak alebo hamburger, pripraví ho František, pretože je expert na mäso a ak je treba, Gabika zoberie do rúk motorovú pílu.

Nechýba vám spoločnosť ostatných ľudí? Máte nejakých susedov?

Keďže do desať kilometrov tu máme dediny a mestá, stále niekam chodíme a preto ani nevnímame, že by sme boli na úplnej samote bez spoločnosti. Radi chodíme do Kokavskej reštaurácie a cukrárne, kde sa prirodzene stretávame s ľuďmi. Dokonca máme výborných susedov, ktorí bývajú tiež v jurte.

Keďže máte asi veľa práce na svojom statku, nájdete si čas aj na nejaké koníčky, pri ktorých si oddýchnete?

Celý náš statok je náš veľký koníček a vnímame, že náš život je oveľa pokojnejší, ako život v civilizácii. Baví nás práca, ktorú tu máme, baví nás starať o kone a o zvieratá. Treba ale povedať, že tu nemáme až toľko veľa práce ako si niekto môže myslieť. My preferujeme, aby boli naše zvieratá vypustené na pastvine a my im dávame seno iba cez zimu. Nepracujeme toľko, že by nás to zničilo.

Čomu sa najviac tešíte? Čo je najvyššou kvalitou života, ktorý žijete?

Najviac sa tešíme z toho obrovského priestoru, ktorý máme a to že sme na samote iba s dobrými susedmi. Sme šťastní, že žijeme v najzdravšom kraji na Slovensku, nemáme v okolí žiadne postrekované polia, sú tu iba krásne zdravé lúky, lesy a pramene, a preto sme práve tu.

Stretli ste sa s nejakým nebezpečím, napríklad s divou zverou alebo inými nástrahami lesa?

Stalo sa, že nám vlky zabili kozy, ktoré boli ďalej na pastvine, ale teraz nám statok stráži stredoaziatský pes, takže máme kľud. Inak sme sa vôbec s divou zverou nestretli, maximálne sme videli stopu malého medveďa.

Momentálne bývate v jurte. Aké sú výhody a naopak aj nevýhody na tomto obydlí? Považujete jurtu za možnosť stáleho bývania?

Bývanie v jurte je príjemné, máme tu všetko, čo potrebujeme. Veľa ľudí si môže myslieť, že nemáme napríklad televíziu ale opak je pravdou, máme tu signál, telefóny, internet, či playstation. Výhoda jurty je, že je rýchlo a lacno postaviteľná, dá sa k nej ľahko dostavovať. Keďže je tu ale všetko okrúhle, je dosť náročné prispôsobiť nábytok, takže musíme mať všetko na mieru. Jurta je skvelým odrazovým mostíkom na začiatok bývania, ale my to na stále bývanie nevidíme. Chceme časom spraviť aj zážitkové jurty na prenájom, vďaka ktorým dáme ľuďom možnosť stráviť tu pár nocí a vyskúšať si život v kruhu.

Čo vám robí najväčšie problémy v priestore, v ktorom žijete?

Problémom je iba veľkosť jurty. Teraz máme jurtu s priemerom šesť metrov a najbližšom čase dostaviame približne ďalších sedem metrov a časom ešte ďalšiu. Do pár rokov by sme ale chceli postaviť dom, len sa musíme rozhodnúť, z čoho bude postavený.

František, v jednom z videií si spomínal, že príjem do vašej domácnosti pochádza aj z tvojej práce, kde pôsobíš ako obchodný zástupca pre alternatívne zdroje energie. Využívaš tieto svoje znalosti aj na vašom statku?

Ono je to skôr naopak, že najprv som sa s tým stretol v živote a až potom pracovne. Na začiatku sme si vyskladali za pomoci známych malú fotovoltickú elektráreň, no po výstavbe jurty sme potrebovali väčšiu. Pri stavbe som zistil, že ma to baví a preto sa tomu venujem aj pracovne.

Už veľa ľudí premýšľa a túži zmeniť svoj život a ísť smerom, akým sa vybrala vaša rodina. Na čo by sa mal človek pripraviť? Aký je proces tejto zmeny a koľko financií je potrebných na rozbeh takéhoto života?

Každému by som poradil iba to, že netreba nad ničím príliš rozmýšľať a robiť z toho vedu. Každý si tento život môže predstavovať inak, preto je to celé individuálne, ale pokiaľ má človek možnosť, treba si čo najviac spraviť svojpomocne. Nedá sa pripraviť na každú situáciu, pretože niektoré prídu nečakane a musia sa riešiť až keď prídu. Takže treba len utekať za tým, čo človek chce, čo cíti a nikoho nepočúvať.

Myslíš, že človek dokáže byť v dnešnej dobe naozaj úplne sebestačný?

Myslím si, že sa to dá, aj keď to je veľmi veľa práce. Samozrejme si človek nemusí všetko zaobstarávať sám. Môže mať len určité zameranie a sa spojiť s ľuďmi s podobným zmýšľaním a hneď si vedia navzájom pomôcť.
Mne stačí aj vedomie, že čokoľvek by sa stalo, mám skúsenosti s pestovaním, s chovom, mám priestor a viem čo mám robiť, aby sme prežili sebestačne.

Čo by sme podľa teba mali robiť inak, čo by pomohlo našej civilizácii?

Vo veľa veciach nejde civilizácia správnym smerom, ale aby sme sa neodkláňali od témy, povedal by som, že sa mi nepáči napríklad spôsob, ktorým sa nám jedlo dostáva do supermarketov a aké je to jedlo. Potraviny nie sú zdravé a je v nich veľa doslova otravných látok. Pre civilizáciu by bolo prospešné keby viac riešila a čítala, čo do seba dostávame, či už formou stravy, kozmetiky, liekov a celkovo čo používame do seba a na seba.

Aký odkaz by si nechal našim čitateľom na záver?

Čitateľom by som odporučil jednoznačne sledovať našu instagramovú stránku ,,Statok u Ferkovcov“, pretože to je neskutočná jazda, čo každý deň robíme. Držte nám palce a my sa vám pokúsime čoskoro priniesť skutočne kvalitné mäsko. Majte pekný deň, žite krásny život a inšpirujte sa.

Autor: Karin Lukáčová

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.