Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Som živá socha. Branislav Martančík si od kontroly zvarov na atómových elektrárňach rád odskočí do role pouličného umelca

GALÉRIA Facebook
Dátum: 22.12.2022
Autor: Sered Inak
Som živá socha. Branislav Martančík si od kontroly zvarov na atómových elektrárňach rád odskočí do role pouličného umelca

Hovorí, že inkognito dokáže človek odovzdať viac dobrej nálady. Bol už Isaacom Newtonom, cisárom Františkom Jozefom I., aj lego panáčikom. Prepojenie svojej technickej profesie s umením vníma ako druh psychohygieny. Branislav Martančík prezradil, čo zažije človek, ak sa rozhodne byť živou sochou v meste.

Pochádzaš z východného Slovenska. Čo ťa priviedlo k nám, na "západ"?

Rád sa ešte trochu presnejšie lokalizujem. Som Goral zo Zamaguria a prišiel som na západ kvôli štúdiu. Vyštudoval som zváranie na Materiálovotechnologickej fakulte v Trnave a toto mesto sa neskôr stalo aj mojim bydliskom.

 

Si živá socha a si aj strojár. Ako sa dokázali spojiť tieto dva svety?

V skutočnosti je to veľmi príjemné prepojenie profesií. V práci kontrolujem zvarové spoje, teda to, či sú zariadenia technicky v poriadku, či nehrozí nejaký kolaps. Kontrolujem takto napríklad zariadenia v slovenských alebo českých atómových elektrárňach. Záťaž na psychiku je to nepredstaviteľná, nesiete pomerne vážnu zodpovednosť. Preto je práca živej sochy pre mňa až druh psychohygieny. Moja manželka to vníma rovnako, aj ona vykonáva veľmi náročnú prácu a spoločnými predstaveniami v kostýmoch sa skvele odreagujeme.

 

Kde ťa môžeme stretnúť ako sochu?

Je trochu prekvapivé, že viac nás ľudia poznajú v zahraničí ako na Slovensku. Ak by televízia nevysielala známu talentovú súťaž, tak by nás poznali ešte menej. Myslím, že najviac si na vystúpenia živých sôch zvykli arabské krajiny. Na Slovensku sa koná jeden nádherný Festival živých sôch v Spišskej Novej Vsi. Pre ľudí zo západného Slovenska dávam do pozornosti Nitru, kde aspoň časť zo živých sôch môžu stretnúť na Campana Batucada festivale, čo sú naši dobrí kamaráti, bubeníci.

 

Čo nezabudnuteľné si zažil?

Najviac ma asi zaskočilo, keď sme boli v Lotyšsku v jednom malinkom mestečku. Boli sme tri sochy v zrkadlových kostýmoch a prechádzali sme sa po pešej zóne. Oproti nám sa vyrútil taký detský gang 10 až 12-ročných chlapcov na bicykloch a z bicyklov doslova vyskákali a pohádzali ich o zem. Už som mal trochu obavu, či naše kostýmy nedopadnú ako perie z roztrhnutej periny, ale čo sa stalo ma vážne zaskočilo. Taký "šéf bandy" sa ma prišiel opýtať, či ma môže objať. A potom nás objalo asi ďalších sedem chlapcov. Toto bolo pre mňa dosť pamätné, lebo skôr som očakával problémy, než takýto krásny zážitok.

 

Vyberáš si sám, aká socha budeš?

Záleží, čo si zákazník objedná. Môžu to byť zrkadlové kostýmy (Mirror family), živé sochy (Big names), ale aj iné, ako napríklad lego postavičky a rôzne ďalšie. Do jednotlivých kostýmov potom musíme pasovať podľa výšky, charakteru postavy a podobne. Zodpovedný manažér je vo finále zodpovedný, aby bol požadovaný výsledok na jednotku.

 

Musí živá socha pred vystúpením trénovať?

Jedine, ak sú súčasťou tanečného alebo speváckeho vystúpenia. Kostýmy sú ale rôzne ťažké, v niektorých sa horšie pohybuje a tu je potrebné, aby sa o nás postarali pomocníci.

 

Čo ťa najviac baví na práci?

Viem si takto vynikajúco oddýchnuť po psychickej stránke. Výhoda je, že som inkognito, čiže ma ľudia nepoznajú. Vtedy sa dá odovzdať viac dobrej nálady.

 

Čo zvykne spôsobovať problémy?

Vysoké teploty a slnko. V lete dá existencia v kostýme veľmi zabrať.

 

Predstavuješ konkrétne historické osoby. Musíš o nich mať aj niečo naštudované?

V kostýmoch sa s ľuďmi nerozprávame. Výbava kostýmu dáva jasne najavo, koho reprezentuje. Pri stvárňovaní Isaaca Newtona som mal v rukách jablko, ako jeho dôkaz o zemskej príťažlivosti. Pri cisárovi Franzovi Jozefovi I. meč a podobne.

 

Sú ľudia zlomyseľní k sochám? 

Táto otázka sa mi páči. Ľudská blbosť asi nemá hranice. Mne sa stalo asi len dva krát, že som mal negatívny zážitok. Raz to boli vulgárne poznámky a raz neprispôsobivé deti, ktoré ma trhali v dave za kostým. To je ale pri množstve dobrých zážitkov zanedbateľné.

 

Malo by byť podľa teba niečo na svete inak?

Myslím si, že našťastie veľa vecí funguje dobre. Avšak niekedy by sme si mohli uvedomiť jednoduchú vec, že ak o niečo nemáme záujem, stačí, aby sme odišli. Nemusíme škodiť iným. Je to tak aj s nami. Chodíme robiť živé sochy pre ľudí, pre potešenie. Ak niekto o to nemá záujem, nemusí tam byť.

 

Čo ti prvé napadne, ak sa povie Sereď?

Asi ako väčšine Slovákov, keksíková firma, ktorej sladké výrobky si od detstva pamätám z rôznych výletov, či mikulášskych balíčkov. Jeden môj spolužiak z vysokej školy pochádzal zo Serede a bol ochotný mi odtiaľ nosiť celé krabice perníkov či keksov. Priamo z podnikovej predajne. Život na internáte bol hneď príjemnejší. 

 

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.