Film o Seredi? Bolo by v ňom staré industriálne mesto, železnica a múzeum holokaustu Prečítať

V detstve pomáhal babke predávať cukrovú vatu. Vyučil sa za autoopravára, no zatúžil po umení, a tak sa rozhodol pre štúdium na vysokej škole. Dnes je vyhľadávaným tvorcom reklamných spotov a filmových klipov. Spolupracuje napríklad s Petrom Lipom, so speváčkou Simou, s Duo Jamaha, s Momom, aj s Alanom Murinom. Teenagerom by poradil, aby robili viac, než je od nich žiadané. Filmár zo Serede, Pierre „Lexis“ Fabo.

Nemal si na ružiach ustlané. Aká bola tvoja vlastná cesta?

Kľukatá. Som vyučený autoopravár. Prvé tri roky učňovky som si odtrpel, takejto práci som skutočne nerozumel. Ďalšie dva roky nadstavby mi už išli ľahšie, preberali sme tam zákony, vyhlášky, podnikanie a toto mi už hlava brala lepšie.

Si dobrý autoopravár?

Sám si dnes zvládnem vymeniť svetlá a kolesá na aute a ak má niečo skrutky, tak to viem rozobrať a zasa poskladať. Bodka. Na učňovke mi dal majster zapojiť klaksón. Z auta trčali nejaké štyri káble a myslím, že som to skúšal dobrú pol hodinu, no nezapojil som nič.

Ako si sa profiloval v detstve?

Základnú školu som vychodil v Seredi, o umeleckej škole som nevedel. Úprimne, moje zázemie mi nedalo vytušiť, že mám aj takéto možnosti. Vyrastal som so starými rodičmi a mojou úlohou bolo zvládnuť základnú školu a potom strednú, ktorú mi vybrali. Naznačili mi tiež vysokú školu, ale netlačili ma do nej.

Babka s dedkom ti teda vytvorili priestor, v ktorom si dospieval. Na čo rád spomínaš?

Dedko mal stále robotu s opravovaním elektriky a babka predávala cukrovú vatu na kolotočoch. Pomáhal som jej v stánku, mal som dokonca dôležitú úlohu: vydával som peniaze kupujúcim. Babka mala na stánku takú plachtu, cez ktorú som ale nevidel, bol som ešte malý. Tak som sa postavil na stoličku a výdavok som ľuďom podával z nej.

Kedy si začal na sebe pracovať?

Nejaký talent som v sebe začal objavovať v období, keď som končil strednú školu. Veľmi ma bavilo fotiť a natáčať. Tvoril som videá pre kamarátov, natáčal som aj stužkovú slávnosť pre našu školu. Postupne som si uvedomil, že fotka je pre mňa príliš statická, potreboval som, aby sa obrázky hýbali.

Ako vznikali tvoje prvé diela?

Keďže v tej dobe sa na obyčajný tlačítkový mobil nedalo takmer nič dobré fotiť, strašne som túžil po digitálnom fotoaparáte. Tak mi ho jedného dňa dedko s babkou darovali. Stál 400 eur. Toto bol môj štart. Popri natáčaniu som dokola pozeral filmy a videoklipy. Všetko som analyzoval, skúmal, premýšľal som, ani som nevedel, prečo to robím, ale napĺňalo ma to.

Pamätáš si ten moment, kedy si sa rozhodol zladiť svoju vášeň so vzdelaním?  

Áno, mal som asi 17 rokov. Naša učiteľka angličtiny sa ma spýtala, že prečo ja vlastne nechodím na konzervatórium. Vraj sa na našu technickú školu vôbec nehodím. Čo to je konzervatórium? Také slovo som dovtedy nepoznal. Zisťoval som teda všetko o štúdiu audiovizuálnych odborov.

Ako si sa rozhodoval?

Chcel som ísť na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, ale strach z neúspechu ma odradil. Podal som si teda prihlášku na Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave. Vybral som si na nej predmety zamerané na televíznu a filmovú tvorbu. Dôležitejší než škola samotná bol pre mňa kolektív, ktorým som sa obklopil. Vyskladali sme si vlastný tím ľudí, s ktorými sme si dokázali už od prvého ročníka čo - to privyrobiť. Najkrajšie na tom bolo, že nás to aj bavilo.

Pamätáš si na svoj prvý klip?

Prvý si nepamätám, ale ten, ktorý ako prvý zarezonoval a mal už aj svoju kvalitu, bol klip pre kapelu Smola a hrušky a bol k pesničke Český turista v Tatrách. Dnes už má skoro milión videní.

Čo konkrétne tvoríš na videoklipe?

Venujem sa réžii a scenárom, ale zabrdnem aj do kamery a strihu.

Ak by som chcela od teba klip, čo k tomu potrebuješ?

Vypočuť si skladbu a nejaký nápad od teba. Ak ho nemáš, tak potrebujem od teba dôveru.

Ako vzniká videoklip?

Ja keď počujem skladbu, vidím v nej aj obrazy. Alebo nevidím nič. Vtedy sa trápim a keď sa trápim, tak vymýšľam dlho. Niekedy sa stane, že sa netrafím do predstavy interpreta.

Ale zvyčajne mi napadne dobrý námet, vytvorím k nemu bodový scenár. Je to podobné, ako keď píšeš obsah k diplomovke. Potom konzultujem s interpretom. Ak sme spokojní obaja, nasleduje hrozne dôležitá časť. Pre-produkcia. Treba vybrať hercov, kostýmy, lokácie, rekvizity. Ak sa táto etapa zanedbá, celý klip na tom utrpí.

Je to drina?

To je to najťažšie z celého klipu.

Koľko stojí klip?

Môj najdrahší bol do 5-tisíc eur.

Celkom medzi Seredčanmi zarezonoval tvoj krátkometrážny film s názvom Ulička. Čo je na ňom zaujímavé?

Možno aj to, že som v ňom obsadil hercov z ochotníckeho divadla z neďalekých Horných Orešian. Upútali ma na jednom vystúpení, zapasovali mi do nápadu, ktorý som vtedy nosil v hlave. Oslovil som teda ich scenáristku a spolupráca bola na svete. 

Kam najďalej ťa pracovne odvialo?

Do Ameriky, do Mesta anjelov. Spolu so známym slovenským distribútorom hudobných albumov sme natočili tri klipy pre našich spevákov. O pár dní si Ameriku zopakujem, tentokrát si však ideme s priateľkou vychutnať vianočný New York.

Aký film by si natočil o Seredi?

Asi niečo na štýl South Park (pozn. americký animovaný sitkom pre dospelých). Žartujem. Reálne, bol by to dokumentárny plátok. Bola by v ňom stará industriálna časť mesta, železnica, múzeum holokaustu a prepojenie s vojnou. Takéto obrazy vidím v tomto momente.

Ako vnímaš naše mesto?

Z praxe, ako stred západného Slovenska. Máme výbornú lokalitu, nemusím ani bývať v hlavnom meste.

Máš nejakú radu pre mladých Seredčanov?

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby robili niečo navyše. Môže ich to v budúcnosti aj živiť. Nech skúmajú čokoľvek, naučia sa niečo opraviť cez youtube tutoriál, skúsia hocičo, napríklad strihať videá, alebo aj maľovať, alebo strihať vlasy. Netreba to zvládnuť špičkovo, ale nech sa niečím zapodievajú. Dnešná doba dáva výhodu, že sa môžu veľa naučiť aj z pohodlia domova. Ide len o to, či sa človek chce učiť, alebo nie. Mne napríklad prinieslo viac to, čo som sa naučil mimo mojej školy.

Je niečo, čím ťa Sereď nadchla?

Množstvom zaujímavých a talentom obdarených ľudí. Ani netušíme, koľko ich je! V Seredi máme najlepších gitaristov, tanečníkov, ľudia tu maľujú obrazy, vedia stáť pred kamerou, moderujú. Na tak malé mesto sme unikátni.

Tvoje videoklipy vraj vznikali aj v Seredi. Pamätáš si niečo vtipné z natáčania?

Natáčali sme scénu vraždy v jednom seredskom byte. Byt sme si však prenajali bez upozornenia majiteľa, že sa v ňom bude točiť videoklip. Nečakane, no pán, od ktorého sme ten byt prenajali, ma spoznal a nešlo mu do hlavy, prečo ja, Seredčan, prenajímam byt v Seredi. Vymyslel som teda príbeh, že tam bude spať môj kamarát z Košíc. Lenže do bytu začali postupne pribúdať ďalší a ďalší ľudia zo štábu. Nosili tony techniky, prišiel aj Kuko z Horkýže Slíže. Majiteľ to všetko sledoval z neďalekej predajne. Už som si predstavoval, ako príde a vyhodí nás, čo som si však nemohol dovoliť. Klip musel byť natočený v ten večer. Hovoril som, chlapi, musíme mu povedať pravdu. Budeme tam natáčať aj vražednú scénu a ak otvorí náhodou dvere a uvidí mŕtveho človeka, bude zle. Tak sme mu nakoniec povedali, ako sa veci majú. Našťastie to prijal s pochopením a vraj si môžeme jeho byt prenajať aj nabudúce. Tak uvidíme.