Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prepáčte, že vás takto večer ruším v parku. Podpíšete mi kandidátku?

GALÉRIA Facebook
Autor: Sered Inak
Prepáčte, že vás takto večer ruším v parku. Podpíšete mi kandidátku?

O tom, čo zažije mladá žena, ak sa rozhodne zabojovať o stoličku poslankyne, porozprávala Martina Bolečková

Do Serede chodí za priateľmi, Horalkami a za dobrou kávou. Má vyštudované zbrane, miluje prechádzky v lese a zaujímajú ju možnosti, ako vylepšiť život vo svojom meste. V nedávnych komunálnych voľbách sa uchádzala o post nezávislej poslankyne. Čo sa dá zažiť počas zbierania podpisov? Prezradila temperamentná Martina Bolečková.

Kým sa cítiš byť?

Som v prvom rade hrdá manželka a matka dvoch úžasných dievčatiek, ktoré sú pre mňa stredom vesmíru. Ďalej som žena, ktorá sa potrebuje do vecí vložiť naplno, urobiť všetko na maximum. Aby som si nemusela nič vyčítať.  

Si aktívna matka. Čo robíš rada a čo najradšej?

Každú možnú chvíľku trávim s dcérkami v lese, kde úplne vypnem hlavu. Započúvam sa do šumu stromov, zbierame kvetinky, šišky a kamienky. Cítim, že je veľmi dôležité učiť deti láske a úcte k príde. A z toho v podstate vyplynulo aj moje rozhodnutie ísť kandidovať do mestského zastupiteľstva. Želám si viac zelene v meste.

Len kvôli stromom do mesta si kandidovala?

Mesto, kde žijem, je úžasné. Aj napriek tomu ale nie som stotožnená s tým, ako niektoré veci u nás fungujú. Konkrétne ja považujem za dôležité riešiť škôlky, školy, priestranstvá pre psíkov, parkovaciu politiku. Veľa som sa rozprávala o mojich postrehoch s ďalšími aktívnymi ľuďmi, a tak vznikol nezávislý Tvorivý Tím, ktorý spoločne išiel do volieb.

Čo si musela urobiť?

Najprv vyzbierať 500 podpisov na zaevidovanie ako nezávislej kandidátky. Musela som vymyslieť plán, ako to s dcérkami zvládnuť. Tá mladšia mala v tom čase len 1,5 roka. Boli horúce júlové a augustové dni, dedkovia a babky pracujúci ľudia, takže stráženie detí neprichádzalo do úvahy. Bol to hard core. Menšie dieťa som mala zväčša v nosiči, staršiu sa sem tam podarilo zamestnať aktivitami.

Neúspech asi nepripadal do úvahy, však?

Nie veru. Do toho obidve dcérky dostali ešte aj kiahne. Ak som to chcela stihnúť, neostávalo mi iné, len chodiť zbierať podpisy po večeroch, keď bol manžel z práce doma.

Ako si oslovovala ľudí?

„Dobrý večer, prepáčte, že Vás takto večer ruším v parku. Volám sa Martina Bolečková a chcem kandidovať ako nezávislá poslankyňa. K tomu však musím vyzbierať 500 podpisov od vás ľudí.“ Ak mali čas, debatovali sme o tom, čo spoločne vidíme ako problém. Ak čas nemali, tak som sa na rovinu spýtala, či ma podporia svojim podpisom. Takýto postup bol neskutočne časovo náročný a podpisy pribúdali len veľmi pomaly. Ľudia v našom meste totiž berú veľmi vážne, koho podporia. 

Nakoniec sa ti to ale podarilo. Ako?

Po jednom ťažkom večeri v parku, kde mi nedal pokoj istý sfetovaný mladík, som prehodnotila svoj prístup. Povedala som si, mám predsa malé deti, rodinu a takto riskujem?

Rozmýšľala som, čo a ako ďalej. V tých dňoch ma na sociálnej sieti upútalo video o víziách a plánoch iného nádejného nezávislého kandidáta, a tak som sa s ním skontaktovala. Keď zistil, v akej situácii som, navrhol mi, že môžeme chodiť zbierať podpisy spolu. Na to meno nikdy nezabudnem: Jozef Kozoň. Človek s jasnou víziou a cieľom, za ktorým išiel. Neváhal mi pomôcť i s mojimi deťmi, ktoré si veľmi obľúbil a časovo sa nám prispôsobil na zbieranie podpisov. Je to človek s veľkým Č a za veľa vecí vďačím práve jemu.

Čo nečakané sa ti ešte stalo?

Napríklad mi staršia pani podpísala hárok a o päť minút sa vrátiť s tým, že si to rozmyslela a doškrtala mi celý hárok aj s ostatnými podpismi. Príhod však bolo veľa, aj vďaka môjmu manželovi a kolegom z nášho tímu.

Veľmi milo ma prekvapili aj úplne neznámi ľudia z mesta, ktorí sa na mňa nakontaktovali cez sociálne siete a prišli mi podpísať kandidátku. Dokonca dve ženy tesne pred pôrodom, za ktorými som bežala cez celé mesto.

Priniesla celá tortúra okolo volieb do tvojho života niečo nové?

Nové známosti a kamarátstva. Spoznala som veľa zaujímavých i šikovných ľudí a osudy bežných občanov. Niektoré boli veselé, iné smutné. A zistila som, že chrbtom sa ti môžu otočiť aj takí, od ktorých to vôbec nečakáš.

Akú rolu zohráva psychohygiena počas kampane?

Veľmi veľkú. Toto obdobie je veľký tlak na psychiku. Obetuješ veľmi veľa z osobného času, krátiš rodinu o čas a výsledok vo voľbách je stále neistý. Moja psychohygiena sa zväčša diala v lese alebo v kontakte s najbližšími priateľmi. Začala som tiež pravidelne cvičiť, čo mi dodalo vnútorný kľud a silu pokračovať.

Zvládne sa žena, matka, manželka zamiešať do komunálnej politiky?

V súčasnosti sa stále nájdu muži, ktorí s tebou jednajú inak preto, že si žena. Musíš ich neustále presviedčať, že nepatríš len za sporák. Nesmieš sa však báť ukázať, čo vieš.  

Čo robíš dnes inak?

Naučila som sa neriešiť nepodstatné veci a vytvorila som si rebríček priorít. Verím viac sebe a svojim úsudkom.

Ako môžu byť ľudia aktívni vo svojom meste?

Každý z nás môže prispieť svojou trochou k lepšiemu životu v meste. Stačí byť ohľaduplný voči druhému človeku, vážiť si druhých i verejný priestor, zbierať odpadky po sebe, deťoch i psíkoch. Pripadne sa môže dohodnúť skupina kamarátov, či známych a zbierať odpadky v meste, v prírode.

Máš navnímanú Sereď?

Sereď evidujem ako mesto s konkrétnou históriou a najmä s množstvom potravinových značiek, ktoré poznajú snáď všetci Slováci.

Čo sa ti prvé zjaví pred očami, keď sa povie Sereď?

Šampanské Hubert a Coffee Veronia, odkiaľ si často a radi objednávame kávu. A samozrejme vaše Pečivárne Sereď a Horalky, ktoré si balíme na túry do lesa.

Zapájaš sa na internete do anonymných diskusií?

Nie. Zapájam sa do diskusie iba tam, kde viem, kto prejavil svoj názor.

 

Maťka, ďakujem za rozhovor!

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.