Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Naprieč Balkánom 2.časť

Ďalšou unikátnosťou je antické divadlo v meste Plovdiv, ktoré pochádza z doby Rímskej ríše a má úžasnú akustiku. Nielen pohľad naň je zážitok. Divadlo totiž ožíva pravidelne počas sezóny, kedy sa v ňom konajú koncerty domácich aj zahraničných hviezd ako Appocalyptica či Dead Can Dance, na ktorých som si to neskutočne užila. Celé centrum mesta je ako jedno veľké archeologické nálezisko pozostatkov z antiky a Plovdiv celkovo je kultúrne veľmi bohaté mesto, ktoré sa oplatí vidieť.

antické_divadlo_Plovdiv(1)_1

Bola som celkom prekvapená, keď som sa dozvedela, že Bulhari radi a dobre hrajú šach. Detské šachové krúžky a olympiády sú celkom bežné, ako aj pravidelné šachové stretnutia v parkoch. Nadrozmerná šachovnica v meste Pleven ma teda až tak veľmi neprekvapila. Moje šachové vedomosti sú takmer nulové, no aj tak to bola sranda, držať a hýbať tými obrovskými figúrkami, zatiaľ čo mi deti z lavičky radili, čo a kam :)

nadrozmerný_šach(1)_2

Jedno celé leto som strávila prevažne v mestečku Popovo, ktoré mi inak veľmi pripomína Sereď pred 20 rokmi :) Žiadne hypermarkety, rozbité cesty, zarastené chodníky, ticho, pokoj a pritom všetko, čo človek potrebuje k životu. Akurát ten odkrytý bazén sme nikdy v Seredi nemali, zatiaľ čo v Popove sú dva. Aj tu sa každoročne koná jarmok, kvôli ktorému sa zatvoria ulice v celom centre, aby si tam mohli remeselníci a predavači postaviť stánky všetkého druhu. Táto udalosť láka mnohých muzikantov a umelcov, ktorí vám na počkanie nakreslia portrét, zahrajú pieseň, vyfotia vás s hadom či iným exotickým zvieraťom. Súčasťou jarmoku je vždy aj cirkus a kolotoče. Vo vzduchu sa miešajú vône sladkých a slaných jedál a oportunisti skúšajú svoje šťastie v rôznych hrách a streľbe. A tak Mitko napol luk a strelil do stredu terča, čo znamená, že si mohol vybrať výhru. Ako správny gentleman sa ma spýtal, čo by som chcela, a ja som ukázala na kartovú hru UNO. Na jarmok však prichádza tiež stále viac cudzincov, а všetci spolu si tak pripomínajú posvätenie jedného liečivého prameňa, s ktorým sa začala táto jarmočná tradícia.

jarmok_Popovo_1

Popovo patrí pod mesto Targovište. Tu sa podelím s dvoma zážitkami. Prvý je spojený s jazerom v meste Targovište. Po tom, čo sme si kúpili dva pecne chleba mi kamoš vraví: „Hoď kúsok do vody a uvidíš, čo sa stane.“ Pritom na vode nevidím žiadne vtáky či labute, tak podozrievavo odtrhnem kúsok chleba a hodím do vody. Vtom sa naň vrhne niekoľko desiatok kaprov a zmizne pod vodou. S úžasom hádžeme ďalšie kúsky a objavia sa stovky kaprov. Neveríme vlastným očiam. K tomu sa pridajú aj korytnačky a pár vtákov. Ale to hejno kaprov aj tak púta najväčšiu pozornosť :)

jazero_v_meste_Targovište

Po kaproch sme sa presunuli trochu mimo mesta, aby sme zhliadli 6-metrový vodopád Boaza. Asi ste si pomysleli: „Taký malý!?“ Hej, nie je veľmi vysoký, ale je mocný a voda sa z neho rinie dolu obrovskou silou, ktorá vytvára vietor, keď ste v jeho blízkosti, a to aj uprostred leta! Pár odvážlivcov prebrodilo silný prúd rieky na druhú stranu a vyfotili sa pod vodopádom. Niekedy mi tí Bulhari pripadajú ako tarzani :D

vodopád_pri_Targovišti_1

Jedno leto ma kamoši zavolali na výlet do Rumunska, teda na najbližšiu pláž za bulharskou hranicou - Vama Veche. Prijala som mysliac si, že to nebude veľký rozdiel. Ale mýlila som sa. Reč úplne mimo misu, nerozumela som nič. Konkrétne v tejto oblasti sme videli ešte viac Rómov než sme boli zvyknutí. A tiež ma celkom pomotala tá rumunská mena „lei“, čo v preklade znamená „lev“, ako bulharský lev, ale má inú hodnotu. Pláž nebola bohvieaká, ale teplo bolo, takže sme sa vykúpali, pobudli pár hodín a vrátili sa späť do Bulharska.

Rumunsko

Zatiaľ najkrajšia pláž, na akej som kedy bola, a tiež najkrajšie more, v akom som kedy plávala, bolo na gréckom ostrove Thasos, konkrétne na pláži Marble Beach, čo v preklade znamená „Mramorová pláž“. Mramorová preto, lebo sem navozili snehobiele mramorové kamene, a tým je táto pláž jedinečná. Je síce platená a ceny nie sú nízke, no za ten zážitok to stojí! Zase som sa cítila ako vo filme. Celý výlet bol veľmi spontánny, lebo sme sa rozhodli deň vopred, že sa na toto dobrodružstvo dáme. Taká krištáľovo čistá a zároveň tyrkysovo sfarbená voda sa hocikde nevidí. Aj vlny boli príjemné a slaná voda nás príjemne nadnášala. Slamené parazóly dodali celému zážitku divoký nádych. Proste paráda!

Thasos_-_Marble_Beach

Keď sa rozprávate s Bulharom, takmer každý v každom kraji ospevuje pohorie Rodopi ako najkrajšie hory, najčistejšia príroda, najmilší ľudia, najkvalitnejšie ozajstné domáce potraviny, najkrajšie domy, najzachovalejšie tradície atd….bola som zvedavá, čo je na tom pravdy, a na moje príjemné prekvapenie to všetko bola pravda, teda všetko som to zažila. Panenská príroda a čistý vzduch, útulné domčeky s tradičnými „čergami“ – ručne tkanými farebnými koberčekmi, záhradky, pasúce sa zvery a jednoduchí, no milí, pracovití a pohostinní ľudia. Krčmár večer vytiahol harmoniku a dvaja štamgasti do toho spievali tradičné rodopské piesne s nepravidelným rytmom. Tí dvaja miestni sa ukázalo že sú farmári, teda pastieri oviec a pozvali nás na večeru k nim domov. Vo veľmi skromnom príbytku dali všetky stoly a stoličky dokopy a hneď na privítanie nám naliali domácej rakie. Stoly sa prehýbali pod misami s jedlom. Pripravili niekoľko chodov, pričom polievka a hlavné jedlo boli z ich jahniatka. Poznali iba jednu tetu, čo s nami sedela v krčme, ale pozvali nás všetkých. Vysvetľovali nám recepty, vtipkovali a priali nám život a zdravie.

Rodopi(1)

Existuje jeden unikátny sviatok nazývaný „kurban“, ktorý si Bulhari zachovali z prastarých čias. Je to prinášanie obete v podobe zakolenia domáceho zvieraťa, tradične teľaťa, aby sa pripravila hostina pre susedov, rodinu a známych ako vďaka bohom/bohu za niečo. Zvyčajne je to vďaka za vyliečenie ťažkej choroby, alebo za prežitie katastrofy či operácie. Často tento zvyk zachovávajú matky, ktorých deti prežili niečo ťažké alebo vážne (na fotke je mama môjho kamoša). Väčšinou sa ľudia snažia zabudnúť na nepríjemné zážitky, ale toto je spôsob, ako premeniť nepríjemné na príjemné a radostné. Lebo kto sa rozhodne robiť kurban, znamená to, že ho robí každý rok v ten istý deň.

kurban(1)

Áno, Bulhari milujú domáce pokrmy, ručne štrikované ponožky od babky a domácu rakiu/víno od dedka. Mnohí nedajú tiež dopustiť na dedičstvo a majetok rodičov/starých rodičov. A tak sa často pustia do rekonštrukcie starého domu po dedovi. Rovnako sa rozhodli aj moji kamoši, ktorí žijú v Sofii, ale každý voľný deň venujú oprave starého domu v dedinke Kumani z nepálenej tehly, kde nie je vodovod, kúri sa drevom a toaleta je vonku.

starý_dom_Kumani

V dedinke žije dnes len približne 10 ľudí, z toho len dve domácnosti celoročne. Kamoši sú však silní entuziasti a spolu s pár ďalšími veria, že dedinka raz znovu ožije. Aj preto s renováciou nezaháľajú, učia sa záhradkárčiť ako aj rôzne iné zručnosti za chodu. Našťastie majú kopec priateľov, ktorí im čas od času prídu na pár dní pomôcť s ťažkou robotou :) Tak sme aj my pomáhali pri obnove kamenej strechy, špachtlovaní pivnice, rúbaní dreva a pod. Renovácia je o to zložitejšia, pretože kamoši chcú čo najviac zachovať tradičný štýl domu vrátane použitých materiálov. Novinkou je malá kúpeľnička a v budúcnosti plánujú aj vnútornú toaletu a studňu s vodovodom. Prajeme im veľa šťastia!

Autor: K. Pažitná