Jozef Búran
PaedDr. Jozef Búran je šoporniansky folklorista, zakladateľ detského folklórneho súboru VAŽINKA, vedúci zmiešanej speváckej skupiny dospelých VAŽINA, zakladateľ a vedúci mužskej speváckej
skupiny VAŽINÁR a vedúci ľudovej hudby MUZIČKA.
Vaše meno je v obci Šoporňa spojené s mužskou speváckou skupinou Muzička. Pamätáte si , kedy ste prvýkrát uchopili hudobný nástroj do ruky?
Po prvýkrát som uchopil do ruky harmoniku, ktorú som mal požičanú od susedov, keď som mal asi desať rokov. Naučil som sa hrať pesničku s jedným, neskôr s dvomi prstami.
Máte základ hudby v rodine?
Nemám žiadne hudobné vzdelanie, ale ako samouk hrám veľmi jednoduché melódie na
gitare, klavíri, harmonike a fujare.
Ste hudobník, navrhujete aj texty, píšete knihy. V čom sa cítite najlepšie?
Nepovažujem sa za hudobníka, skôr za speváka. Spievať som začal so svojimi rovesníkmi, regrútmi z Hájskeho, môjho rodiska, pri večerných pochodoch po dedine. Pokračoval som a zdokonaľoval som sa v speve ako sólový spevák ľudových piesní počas štúdia na vysokej škole vo folklórnom súbore PONITRAN. Neskôr som sa stal vedúcim folklórneho súboru CHEMIK v Šali, kde som okrem choreografie a vedenia súboru tiež spieval.
Čo sa týka mojej tvorby, tak priznám sa, že som napísal niekoľko textov k ľudovým pesničkám, texty sa týkajú predovšetkým našej obce, ktorú nosím hlboko v srdci. Okrem toho som autorom troch publikácií, knižiek, ktoré sú venované tiež našej obci Šoporňa. Jedna je zameraná na výskum ľudovej tvorivosti, zvykov a obyčajov doplnená o záznam pesničiek získaných pri etnologickom výskume. Bola vydaná pod titulom Šopornianske páračky. Nahrávky piesní znotoval môj priateľ, člen ĽH MUZIČKA, klarinetista zo Serede pán Miloš Mihálik. Druhá knižka je tvorená epigrammi na aktuálne témy spoločenského života, doplnená vtipnými fotografiami výpestkov ovocia a zeleniny zo záhrady a vyšla pod titulom:"Za hrsť drobných a talent zo záhrady". Tretia je o významnom Šoporňanovi, pánovi
správcovi Alexandrovi Grillovi. Ako epigramatik prispievam tiež do satiristického časopisu Kocúrkovo.
Na vašu otázku v čom sa cítim najlepšie, mám jednoduchú odpoveď: V prekrásnom šopornianskom kroji.
Ako ste sa dostali k ľudovej hudbe Muzička a kedy vznikla?
V roku 1999 ma oslovil vtedajší starosta obce pán Štefan Zemko s požiadavkou, aby som založil v Šoporni detský folklórny súbor. Stalo sa tak a k doprovodu tanečníkov a spevákov z Važinky, ktorá takto vznikla, som pozval prvých hudobníkov. Boli to dnes už, žiaľ, nežijúci páni: Milan Čutrík, Viliam Čopák, Štefan Vereš, Jozef Lakatoš a pán Emil Bihári. Posledný menovaný po svojej smrti zanechal pre Šoporňu vzácne dedičstvo. Do pozície primáša ĽH MUZIČKA nastúpil jeho syn Ľuboš Bihári a na kontrabas začal hrať Ľubošov brat Emil Bihári, ktorí spolu s už spomínaným Milošom Mihálikom a mladým talentovaným Oliverom Sakom tvoria túto skupinu dodnes.
Kto u Vás v dychovke je primáš?
Naša hudobná skupina nie je dychový súbor, ale ľudová hudba MUZIČKA a primášom je Ľubko Biháry zo Serede, ktorý je zároveň hráč na husle.
Pred vystúpením sa viete „posekať“, čo zahráte? Alebo už to máte určené dlhodobo, prípadne podľa miesta vystúpenia?
Naše vystúpenia a ich obsah sú determinované akciou, na ktorú sa pripravujeme. Skôr ako napíšem scenár, prediskutujeme to samozrejme na predchádzajúcich nácvikoch so všetkými členmi súboru.
Prezraďte, ako u Vás prebieha nácvik piesní?
Nácvik piesní prebieha spravidla každý piatok vo večerných hodinách. Využívame na to priestory v Dome kultúry Šoporňa. Jedným dychom treba povedať, že pre našu činnosť máme vďaka vedeniu obce vytvorené priam ideálne podmienky. Pán starosta Mgr. Adrián Macho je nielen veľmi ústretový, ale sám je veľký vyznávač folklóru a mnoho našich krásnych obecných podujatí riadi oblečený do spomenutého, krásneho šopornianskeho kroja.
Ako to je podľa Vás mladí ľudia a hudba?
V našej obci, ale aj na celom Slovensku nastáva oživenie vzťahu mladých ľudí k ľudovým tradíciám. Nielen v našej Važinke, ale aj bežne medzi deťmi a mládežou máme veľa priaznivcov a veľa bývalých členov folklóru, ktorí majú vypestovaný trvalý vzťah k našim piesňam, tancom a obyčajom.
Kde všade ste už vystupovali s Vašou hudbou?
Vystúpení máme mnoho, najčastejšie je to doma v našej Šoporni pri mnohých spoločenských a kultúrnych podujatiach. Chcem ale dodať, že tak deti, ako aj dospelí folkloristi sa zúčastňujeme celoštátnych súťaž, aby sme prezentovali náš folklór aj v blízkom a vzdialenom okolí. Važinkári neraz postúpili do krajského kola súťaže a jedenkrát sa prebojovali do celoštátneho kola, kde čestne obstáli. Vystupujeme na okresných i krajských súťažiach folklórnych súborov a mnohokrát sme prezentovali dedičstvo našich predkov na vystúpeniach v zahraničí. Spravidla je to ČR, Maďarsko, ale niekoľkokrát i Poľsko.
Aká je Vaša najobľúbenejšia pieseň, ktorú hrávate na vystúpeniach?
Šopornanské pekné pole.
A čo si pýtajú diváci?
Najčastejšie sú to žartovné piesne spojené s tradičnou šopornianskou svadbou. Obľúbenosť týchto piesní a zvykov dokumentuje aj skutočnosť, že členovia speváckej skupiny VAŽINA vytvorili menšiu skupinu, ŠOPORNIANSKY VIENOK, ktorý je pozývaný na svadby a na požiadanie mladomanželov uskutočňujú tradičné snímanie vienka a začepčenie nevesty.
Čo by ste odkázali mladšej generácii?
Pred takmer 25 rokmi som zakladal detský folklórny súbor VAŽINKA s úmyslom využiť svoje skúsenosti a poznatky z výskumu folklóru v obciach Šoporňa, Hájske a Pata. Tým sa vytvorili podmienky na šírenie a zachovanie toho všetkého krásneho, čo nám naši predkovia zanechali. Mojím cieľovým snažením ale bolo, vštepiť do sŕdc našich detí úprimný a hlboký vzťah k našej krásnej vlasti, cez kultúrne dedičstvo našich predkov. Žiadny vyspelý národ
nemôže dopustiť, aby sa krásne, čisté a vekmi overené vzťahy medzi ľuďmi zachytené v ľudových piesňach, zvykoch a obyčajoch ocitli v zabudnutí.
Srdečne pozdravujem a želám veľa úspechov
Dr. Jozef Búran