Život s elektromobilom
Viacero kamarátov mi písalo, aby som trochu objasnil, čo znamená vlastniť elektromobil. No, obávam sa, že toto je téma na celú diplomovku. Skúsim to ale čo najviac zjednodušiť a vysvetliť aj pre laika.
Človek, ktorý zvažuje kúpu elektromobilu, musí najskôr vyriešiť základné otázky: Mám to kde nabíjať? Jazdím len krátke trasy? Ako často auto potrebujem používať? Mám veľmi veľa voľného času? Ak medzi odpoveďami nejestvuje na prvý pohľad zásadná prekážka, môžeme začať vyberať správne auto. Nech už to bude akákoľvek značka, princíp je v zásade rovnaký...
Priemerne veľkú 50 kWh batériu, akú dnes používa drvivá väčšina bežných značiek, nabijete cez klasickú 230 V zásuvku za 24 až 30 hodín a jej kapacita vystačí na cca 250 km v lete resp. 150 km v zime. Akýkoľvek spustený spotrebič (napr. klíma) či ostrejšia jazda výrazne tieto čísla znížia. Že to znie nepoužiteľne? Nevadí, zopár takýchto dobrodruhov sa naozaj nájde. Ak by si domov zaobstarali wallbox (domáca nástenná nabíjačka vyžadujúca odbornú montáž), bavíme sa o investícií na úrovni 500 až 1000 EUR a nabíjanie by trvalo 5 až 8 hodín. To už dáva väčší zmysel, že? Najrýchlejšou alternatívou je rýchlonabíjačka, ale jej obstarávacia cena sa ráta v desiatkach tisíc EUR, takže si ju domov nikto nebude inštalovať. Takéto zariadenia nájdeme v obchodných centrách alebo na diaľničných odpočívadlách a za zhruba pol hodinu „natankujete“ 80% kapacity batérie.
Na trhu samozrejme existujú aj vozidlá s väčšími batériami a tým pádom aj väčším dojazdom, lineárne potom ale rastie aj obstarávacia cena samotného auta.
Nech už nabíjate auto akokoľvek, elektrina zadarmo nie je v žiadnom prípade. Neodporúčam sa púšťať do debaty na túto tému s tzv. elektrofanatikom, pretože akékoľvek riešenie sa pre neho volá fotovoltika, teda panely, ktoré zdanlivo zadarmo premenia slnečné svetlo na elektrinu. Pomôžem si dátami od kamaráta, ktorý si na skúšku nainštaloval fotovoltické panely s celkovou plochou 10 m2, v lete mu dokáže táto malá elektráreň vyrobiť denne elektrinu na 50 km jazdy elektroautom. Sám zistil, že je to málo, tak v ponožke musel pohľadať ďalšie tisíce a doinštaloval ďalšie panely. Aktuálna fotovoltická plocha zaberá niečo cez 30 m2, čo mu v zime stačí na dobitie 5 (slovom päť) km denne. Prečo? Jednoduché – v lete slnko svieti, v zime nie. Ak ideme na to štatisticky, máme u nás cca 150 až 180 slnečných dní za rok. To som však stále nespomenul to najdôležitejšie – kedy svieti slnko? Cez deň. A kedy potrebuje človek auto nabíjať? V noci! Takže treba cez deň vyrobenú elektrinu uskladniť do batérií, ktorých nadobúdacia cena sa ráta v desaťtisícoch EUR. Uskladnená elektrina sa použije v noci, keď budete auto nabíjať. Ak batérie nechcete, môžete využiť takzvanú virtuálnu batériu dodávateľa elektrickej energie – vyrobenú elektrinu „pošlete“ do siete a keď ju budete potrebovať, distribútor Vám ju „pošle“ zase späť. Ak si však myslíte, že je to lacné, tak posúďte sami. Platíte za zriadenie virtuálnej batérie (ak nie je akcia u Vášho dodávateľa), za jej aktívne používanie (pár EUR mesačne) a aj za distribúciu elektrickej energie, čo je štandardnou zložkou konečnej ceny elektrickej energie. Na konci dňa síce budete nabíjať lacnejšie ako bez elektrárne na streche, ale nezabúdajme, že jej vybudovanie niečo stojí a pred touto investíciou sa neskryjete.
Ak ste dočítali až sem, je veľmi pravdepodobné, že si to celé prečítate ešte raz a skúsite v tom nájsť logiku a výhodu pre bežného užívateľa. Mne zmysel tohto elektrošialenstva uniká. Alebo je tu ešte druhá možnosť – nerozumiem celej problematike a v rovnici mám dosadené nesprávne čísla...
Autor: Miloš Švehla, automobilový špecialista