Most Sereď - Šintava
História mosta (mostov) v Seredi
Dôležitou súčasťou cestnej siete boli v Seredi mosty. Niekdajšie staré mosty spájajúce Sereď so Šintavou boli situované vyššie, severne od dnešného mosta, v blízkosti vojenského cvičiska. Vtedajší drevený most z roku 1809 pozostával z trinástich polí, ktorých krajné boli pevne zarazené do brehov. Vzdialenosť polí bola rôzna, pri ľavom brehu bola väčšia kvôli prechodu pltí. Dĺžka mosta bola 80 a šírka 30 siahy (1siaha = 1,89m), postavený bol z dubového a mäkkého dreva. Most bol každoročne ľadochodom poškodený alebo z veľkej časti zničený.
Mostné clo
Panstvo malo z mostného cla (mýta) ročne príjem 3200 zlatých čo nepostačovalo na opravu mosta. Za prítomnosti poslanca Michala Esterházyho 8.mája 1905 starý drevený most bol odovzdaný Uhorskému štátu. Majiteľ seredského panstva dostal od štátu náhradu 100 000 korún a v ten deň sa prestalo vyberať mýto.
Prvý oceľový most
Prvý štvorpoľový oceľový most z priehradových prostých nosníkov s parabolickým horným pásom spájajúci Sereď so Šintavou bol postavený v roku 1912. Od dnešného mosta bol situovaný vyššie, severnejšie. Na seredskej strane sa naň vystupovalo na mieste súčasnej „Rakety“. Oceľový most bol zničený nemeckými vojskami v roku 1945 a až do jeho obnovenia spájal Sereď so Šintavou dočasný drevený most.
Terajší most
Nový most bol vystavaný z tzv. predpätého betónu. Slávnostne bol otvorený 29.augusta 1959. Pri prevádzke mosta došlo k opakujúcim sa poruchám. Na prelome rokov 1981-1982 sa meraním zistil pokles prvého piliera v smere od Serede. Po rekonštrukcii uskutočnenej v roku 1992 sa most prevádzkuje dodnes.
Dnešný most je oblúkový z prefabrikátov, so šiestimi poliami s hornou mostovkou. Dĺžka mosta je 360m a šírka 12,6m. Mostné piliere zdobia znaky miest, ktorým preteká Váh. Okrem Serede sú to mestá: Liptovský Hrádok, Žilina, Trenčín a Komárno. Šesťoblúkový most je prvým a posledným „československým“ predpätým segmentovým železobetónovým mostom. Jeho autorom je známy slovenský architekt Emil Belluš, ktorý naprojektoval napríklad aj Kolonádový most v Piešťanoch, internáty Mladá Garda v Bratislave alebo Národnú banku Československú v Bratislave.
Autor: redakcia
Zdroj: Kniha Sereď dejiny mesta, r.2002
Video: Miroslav Šimek