O grafike s Miroslavom Čirkom
Pamätám si úplne prvý kšeft
Weby, eshopy, booklety, videá...dnes sa porozprávame s ďalším talentovaným Sereďčanom, Miroslavom Čirkom. Je to maliar a grafický dizajnér, ktorý spolupracoval s viacerými slovenskými osobnosťami a hudobnými skupinami ako napr. Horkýže slýže alebo seredským rockerom Jimmym Cimbalom. Nedávno sa podieľal na natáčaní česko-slovensko-poľskej komédie „Indián“. Miro, máš široký profesný záber a rôznorodé koníčky. Ako si sa dostal tam, kde si teraz? Povedz nám, ako si začínal?
S grafikou som začal na SŠ keď fičali flashové animácie. Kamoš mal ten program, ja som si ho nainštaloval a metódou samoučenia som sa hral s tým programom. Spravil som nejaké vtipy a svoju prvú webstránku. Nakopol ma práve ten kamoš, ktorý mi povedal, že mám na to talent a mal by som sa tomu venovať. Potom som sa venoval fotošopu a rozvíjal sa ďalej. Najprv som robil len sám pre seba, najmä animované vtipy. Ale keďže som mal iného kamoša, ktorý mal grafické štúdio, cez neho som dostával postupne zákazky. Neskôr som sa dostal k webovým stránkam a ďalej k grafikám, plagátom, tričkám, merchendizingu…
Bola to náhoda? Čo ťa najviac inšpirovalo?
Bol to taký postupný proces. Ako dieťa som si kreslieval, zošity som mal počmárané. V 7.-9. ročníku ZŠ som si kreslil už aj doma. Najviac som kreslil grafity, ale vždy iba na papier, nikdy som si nekúpil spreje a nemaľoval po vlakoch alebo niečo podobné. Ovplyvnila ma v tej dobe najmä skupina Limp Bizkit, kombinácia tvrdej rockovej hudby a hip-hopu. Hlavne ich obaly na Cdčka boli viac hip-hopové a rapové. To bol taký spúšťač, prečo som začal kresliť. Keď som sa dostal k PC, tak som sa veľa aj hrával, popri tom som sa zdokonaľoval v programe flash.
Pamätáš si na svoju prvú zákazku? Aký to bol pocit?
Úplne prvý kšeft si pamätám. Bola to grafika na webovú stránku a bolo to v dobe, kedy už som mal doma internet a dal som si inzerát. Ozvala sa mi jedna pani, ktorá mala realitnú kanceláriu. To bola zákazka, ktorú sme si delili s kamošom, že ja som spravil grafiku a kamarát robil programovanie a spolu sme to dali dokopy a rozdelili sme sa fifty-fifty. Dostal som za to asi 3500 Sk, bolo to veľmi lacné, možno až pod cenu, ale v tej dobe v r. 2002-2003 to bol celkom slušný peniaz, hlavne pre mňa ako študenta. Pocit to bol veľmi príjemný, ono sa potom človek cíti taký dospelejší. Hlavne som bol rád, že som nemusel pýtať peniaze od rodičov. Nedokázal som z toho žiť sám, ale keď som si chcel kúpiť nejakú hlúposť, mohol som si to dovoliť. Ale vedel som, že pôjdem na výšku, takže som si ani nerobil nejaké veľké plány do budúcna. Bakalára som dokončil, ale inžiniera nie, lebo tak už som mal viac zákazok a musel som si vybrať, buď škola alebo práca. Neľutujem, že som si neurobil inžiniera, lebo práca dizajnéra nie o vzdelaní ale o portfóliu, čiže zamestnávatelia alebo klienti chcú vidieť, čo som robil a nie, kde a čo som študoval. Vždy som si chcel robiť veci podľa seba.
Ktorý bol tvoj najkreatívnejší projekt?
To bol určite album od kapely Metropolis, album sa volal Hazard. Mal som úplne voľnú ruku a dokonca, čo sa až tak často nestáva, ja som si mohol povedať, čo všetko chcem na tom booklete, nejaké atypické záležitosti, vymyslel som tam neštandardný spôsob otvárania bookletu, nemal som teda limit na tieto technické záležitosti, čo väčšinou nebýva, lebo sa treba zmestiť do nejakého rozpočtu. Ale tu som som tie limity nemal, takže som sa vedel vyblázniť. Okrem toho máme s Jimimym relatívne podobný vkus a jeho feedback na moje iné projekty ma aj neskôr posúval dopredu.
Mal si možnosť pracovať s veľkým množstvom rôznych klientov. S akým typom umelca sa ti pracuje najjednoduchšie?
S ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú, a ľuďmi, ktorí si uvedomujú, že grafici by mali robiť grafiku a hudobnícik hudbu. Keď je nejaká kombinácia toho, že mi nechajú voľnú ruku a ten zákazník je tam len ako dozor, či to ide správnym smerom. Vtedy je tá spolupráca najlepšia. A samozrejme, keď sa to nezadrháva na komunikácii.
Celý rozhovor si môžete vypočuť:
https://www.seredinak.sk/data/page/seredinak/15950/miroslav-cirka-sered-inak.mp3
Rozhovor spracovala: Kristína Pažitná