Marko Pažitný o svojom výtvarnom umení Prečítať

Zdravím ťa, Marko :) Plánovali sme s tebou tento rozhovor už dávnejšie, ale až teraz sa nám podarilo zrealizovať ho. Niektorí Sereďčania ťa poznajú ako maliara, iní zase ako DJ-a, tak sa nám, prosím, na úvod krátko predstav. Kto si a čomu sa venuješ?

Volám sa Marko Pažitný a od útleho veku, resp. od základnej školy som z nejakých nepochopiteľných príčin milovníkom umenia a hudby. Nepochopiteľné dôvody spomínam preto, lebo nepochádzam z pomerov, kde by som sa mohol inšpirovať. Na druhom stupni ZŠ som mal šťastie na skvelého učiteľa výtvarnej výchovy a hádam aj kvôli nemu sa maľovaniu venujem takmer celý život.

Nemal si to ľahké, keďže si nikdy neabsolvoval formálne vzdelanie. Ako si sa teda naučil kresliť a maľovať? A ako sa ti podarilo presadiť sa?

 To skutočne netuším, jednoducho som už ako dieťa namiesto autíčka, alebo nejakej inej typicky  detskej hračky zobral do ruky tužku a začal kresliť a zistil som, že ma to nesmierne baví. Nejakých základov sa mi dostalo už od spomínaného učiteľa výtvarnej výchovy a ostatné je intuícia, povedal by som. Pokiaľ ide o druhú časť tvojej otázky, tak neviem, či sa to dá nazvať presadením, ale v deväťdesiatych rokoch som bol prijatý do Slovenskej výtvarnej únie, absolvoval som niekoľko samostatných a skupinových výstav doma aj v zahraničí, bol som účastníkom niekoľkých sympózií a niekoľkokrát som obdržal od FVU tvorivé štipendium.

Tvoje obrazy nie sú veľmi veselé a isto si si toho vedomý. Pravdepodobne to má určitý zámer. Mohol by si nám o tom trochu viac porozprávať?

Povedal by som, že tu dochádza k malému nedorozumeniu. Na prvý pohľad sa môže javiť, že moje obrazy sú depresívne, to je pre expresionistickú maľbu, ktorú preferujem typické, ale určitá dávka humoru v tom je. On je to skôr výsmech, úškrn, ktorý sa dosahuje prostredníctvom skratky, karikatúry, deformácie a satiry, ale ubezpečujem ťa, že pri maľovaní žiadnu existenciálnu ťarchu nezažívam, skôr sa bavím. :)

 Keď sa človek pozrie na tvoju prácu, môže vidieť rôzne štýly aj techniky. Čo ťa najviac ovplyvňuje v tvojom umeleckom prejave? A čo ťa privedie k zmene štýlu?

Ako som spomenul, najbližšie mám k expresívnej polohe, k tej má blízko aj art brut, ktorý mám rád, to je výtvarný smer, ktorý má korene v neškolenom prejave, väčšinou ide o deti, mystikov, podivínov,  alebo o ľudí s nejakou formou mentálnej disfunkcie, ktorým maľovanie slúži aj ako arteterapia. Túto formu objavil a spopularizoval v 40. rokoch 20. storočia francúzsky umelec Jean Dubuffet, ktorý sám opustil akademické prostredie, aby sa inšpiroval práve výtvormi týchto sociálnych outsiderov. Blízke sú mi ale aj iné prostriedky, väčšinou pracujem v cykloch, tak skúšam aj iné spôsoby, baví ma striedať to.

Pýtam sa to všetkých umelcov, tak sa spýtam aj teba. Čo považuješ za svoj najväčší umelecký úspech?

Že mi bolo umožnené robiť, čo mám rád, a že to u určitých ľudí vzbudilo reakciu. Inak úspech je doménou mainstreamových umelcov.

 Pracuješ momentálne na nejakej novej sérii obrazov? Ak áno, čo je to?

No, momentálne mám z rôznych príčin dlhšiu pauzu, takže nepracujem na ničom a užívam si dôchodok, ale verím, že sa k maľovaniu ešte vrátim. Venujem sa hudbe, čoby aktívny poslucháč, keďže s dj-ingom som už tiež skončil.

Akým smerom sa plánuješ uberať v budúcnosti? Máš nejaké vízie, plány alebo možno ciele a ambície, ktoré by si chcel ešte naplniť?

 Vzhľadom na môj vek mám v pláne udržať sa pokiaľ možno, čo najdlhšie ako tak zdravý, primerane užívať slasti aj strasti života a ako som spomenul, dúfam, že sa v dohľadnej dobe k maľovaniu vrátim.

 Chcel by si na záver ešte niečo dodať?

Bolo mi potešením.

Ďakujem za rozhovor, potešenie bolo na mojej strane. Prajem ti, aby sa ti podarilo zrealizovať tvoje predstavy.

Rozhovor pripravila bylinkárka a tvorkyňa Kristína Pažitná (www.facebook.com/homemadebyrusalka)