Zoli Tóth - o živote hudobníka
Ja sa vidím ako normálny človek, ktorý možno dostal talent
V čom je podľa teba život hudobníka odlišný?
Ja sa vidím ako normálny človek, ktorý možno dostal talent. Ale robím absolútne bežnú robotu, ako x ľudí na Slovensku. Možno je to výnimočné, lebo tomu treba venovať veľmi veľa času, v porovnaní s bežnými povolaniami. Dokonca si myslím, že má veľa nevýhod oproti bežným povolaniam. Lebo tu neexistuje pravidelnosť, nedá sa nič dolhodobejšie naplánovať. Zabudni na pravidelnú stravu, pravidelný spánok a priprav sa na cestovanie a odsedenie pár desiatok km. Je to krásne povolanie ale zároveň ťažké. Nemôže ho robiť hocikto, nie preto, že by na to technicky nezvládol, ale preto, že je to veľmi psychicky náročné a vyčerpávajúce. Čím som starší, tým viac to cítim.
Chceš povedať, že to nie je len zábava?
Dobrá otázky. Som umelec, ktorý je v práci, ale zároveň si to užívam. Pokiaľ sa mi podarí ľudí osloviť a zaujať ich pozornosť, tak som si urobil svoju robotu a poslanie dobre. O tom bolo umenie odjakživa, len sa menili fázy, vkus ľudí, počet ľudí, vzdelanie, aj možnosti. Podľa mňa umenie sa má robiť pre ľudí. Komu sa podarí osloviť ľudí, môže sa považovať za úspešného. Ale je to stále len o vkuse, neexistuje dobrá a zlá hudba. Tá zábava a party je len súčasťou toho. Väčšinou je to o tom, že si cvičím sám a učím sa. Snažím sa známe piesne zreprodukovať čo najvernejšie. Tie zvuky niekedy robím hodiny. To málokto vie, od nás klaviristov sa to očakáva. Takže gro roboty je príprava, skúšanie, cestovanie. A užívam si reálne hodinu alebo dve, kedy hrám. Vtedy dostanem tú energiu naspäť od ľudí, ak sa to podarí. Sú to roky práce na sebe a potu, kým sa vôbec dopracuješ na úroveň, že to vôbec dokážeš nejako podať. Je to vlastne robota na celý život. Začal som v 6 rokoch, mám 40 a stále si myslím, že neviem všetko, čo by som chcel vedieť.
Čo je pre teba odmena za tvoje povolanie? Stačia ti tie financie alebo je to niečo viac?
Tá odmena je predovšetkým reakcia publika. To standing ovation je pridaná hodnota. Jasné, že som vždy rád, keď podám dobrý výkon, ale keď ma diváci ocenia, tak ma to nabije na dlhé obdobie.
Ako sa vysporiadavaš s tým, keď tam nie je spätná väzba?
Je to dosť ťažké, lebo niekedy sa netrafí to publikum. Ak ma zavolajú, že chcú moju hudbu, ale ten, kto ma zavolá, nie vždy odhadne publikum alebo to, čo im chce ponúknuť. A už sa stalo niekoľkokrát, že sa tie dve veci nestretli. Samozrejme ja sa vždy snažím podať ten najlepší výkon a viem, koľko roboty bolo za tým a že to bolo v poriadku. Ale uvedomím si, že som to odovzdal na zlom mieste. To si viem v hlave utriediť, keď už mám nejakú skúsenosť.
Ktorý projekt považuješ za najhodnotnejší, vďaka ktorému si sa najviac posunul?
Ja som taká rozpoltená osobnosť :) Jedna vec je hranie v projektoch, kde si ma ľudia najmú. Druhá vec je pracovať na projekte, ktorý je môj, kde sa aj autorsky činný. Tretia vec je byť majiteľom nahrávacieho štúdia. Je to teda komplexná vec. Vtedy sa hudbe venujem iba technicky. To sú obdobia. Všetko je súčasťou mojej práce.
Aktuálne hráš s kým?
Aktuálne sa chystáme na turné s Vašom Patejdlom, Beátou Dubasovou, Pavlom Hamelom a Jankom Lehockým. Ja som tam ako doprovodný muzikant. Okrem toho som čerstvým členom kapely Desmod.
Celý rozhovor si môžete vypočuť: https://www.seredinak.sk/data/page/seredinak/15950/zoli-toth-sered-inak-rozhovor.mp3
Rozhovor spracovala: Kika Pažitná