Rozhovor: Bola som domovníčka Prečítať

Bola som domovníčka. O príhodách a skúsenostiach, ktoré zažijete, len ak sa stanete domovou dôverníčkou. Na dôchodku zvyknú ľudia spomaliť a oddychovať. Bývalá domovníčka z istého činžiaku v Seredi sa vydala inou cestou a v roku, keď dovŕšila svoj penzijný vek, prijala úlohu domovníčky. Hovorí, že sa pri nej naučila byť diplomatom, aj detektívom zároveň, čerpala z toho, čo ju naučili rodičia, aj dedinský dvor, na ktorom vyrastala. Ponúkame vám rozhovor, ktorý môže priniesť viac pochopenia do našej spoločnosti.

Kde sú Vaše korene?

Pochádzam z gazdovského dvora neďalekej dedinky. Môj dedko bol veľkým vinohradníkom a vinárom, miloval záhradu, vinice a všetko okolo toho. Toto som ako malá intenzívne prežívala. Jeho dom, ktorý bol aj mojim rodným domom, stále stojí a svoju rodinu v ňom rada navštevujem.

Ako to vyzeralo u Vášho dedka?

V tej dobe vyzerali dedinské domy a ich dvory asi veľmi podobne. Spomínam si na dedkov dvor z ubitej hliny a po ňom pobehovala domáca hydina. Mala som svoju obľúbenú metlu z ciroku a celý dvor som zametávala do čista. Už vtedy som asi bola taká malá gazdinka. Vždy som chcela niečo čistiť a upravovať.

Ako ste sa stali domovníčkou?

Vždy som patrila k tým aktívnejším susedom. V čase, keď som nastúpila na dôchodok, to tak nejak ku mne prišlo prirodzene.

Čo robí domovník?

Som prostredník medzi obyvateľmi a domovou správou. Keď sa stane porucha a susedia si nevedia poradiť, tak mi väčšinou volajú alebo klopú. Ja problém nahlásim a správca zabezpečí nápravu. K tomu občas vymením žiarovky, vymaľujem chodbu, polejem kvety, vytelefonujem aktuálne problémy medzi susedmi a správcom a kadečo ďalšie.

Mali ste možnosť oprieť sa aj o iných aktívnych susedov?

Napríklad sme si svojpomocne kosili vďaka jednému z nich. Mali sme ukážkový trávnik. Ďalší susedia vybudovali na svoje náklady detské ihrisko, pribudli lavičky. Susedia sa stretávali vonku, bolo tu živo a veselo. Nie je tomu ani tak dávno.

Akú domovnícku prácu ste urobili navyše?

Viacero a najradšej som odmetala sneh.

Čo vám vadilo na tejto práci?

Že som sa mnohokrát stretla s nepochopením.

Je práca domovníka, podľa Vás, tvorivá?

Najmä praktická. Čerpala som z toho, čo ma naučili rodičia.

Môže domovník spájať ľudí?

Čiastočne áno. My sme zorganizovali jednu spoločnú brigádu, uvarili guláš, trávili sme spolu čas. Ale potom to utíchlo. Všetko závisí od toho, akí ľudia sa v dome stretnú.

Aké najčastejšie problémy ste riešili?

Najväčšie problémy boli s výťahom. Stalo sa, že aj v noci v ňom niekto zostal. Druhým problémom sa neskôr stalo kosenie.

Vaše odporúčanie, ak by chcel byť niekto dobrým domovníkom?

Urobiť aj robotu navyše.

Čo by mali robiť obyvatelia inak, aby sa nám lepšie spolunažívalo?

Viac spolupracovať. Byť ohľaduplní. Nespoliehať sa len na zaplatené upratovacie služby.

Musí byť domovník diplomat?

Jednoznačne. Domovník musí mať takpovediac hrubú kožu, pretože každý obyvateľ domu zareaguje na problémy a ich riešenia inak a na to sa treba pripraviť. A musí tiež predvídať, ak chce mať v dome poriadok a vzájomnú pohodu.