Šoférske zlozvyky Prečítať

Poznáte to – sadnete do auta, vydáte sa na cestu a už po pár minútach máte zvýšený tlak z toho, čo sa deje na cestách, po chvíli už viazne komunikácia so spolucestujúcimi a po príchode do cieľa sa ozve „chvalabohu, sme tu“. Dnešný svet je rozmanitý, každú chvíľu vás rozčúli niečo iné. Ruku na srdce, väčšinu šoférskych zlozvykov si robíme navzájom sami podvedome, lebo nás na to nikto neupozornil alebo ak aj upozornil, tak sa z toho nepoučíme a tvrdohlavo si ideme „svoje“...

Keďže pracujem v Bratislave, do ktorej denne dochádzam po D1, ani za 10 rokov som si nezvykol na jedincov, ktorí si dočasne sprivatizovali stredný z troch jazdných pruhov. Môžete blikať, ukázať gesto (väčšinou dostanete odvetné s nechápavým výrazom či náznakom vulgárnosti), dokonca v kolóne aj začať debatu cez okná, nepochodíte. Z akéhosi dôvodu je pre veľkú časť vodičov pravý pruh zakázanou zónou a argumentujú takými nezmyslami, že vás to už ani nebaví počúvať. Skúsim to teda cez tento kanál raz a navždy – na diaľnici sa jazdí VŽDY v pravom pruhu (ak nie je značkami vyhradený úsek pre nákladnú dopravu), akékoľvek ďalšie jazdné pruhy sú vyhradené na predbiehanie. Ak sme pri predbiehaní, prosím, robte tak len z ľavej strany, naozaj nikto nečaká rýchlejšie auto po pravej ruke...

Ďalším špecifikom našich ciest sú hmlové svetlá. Všimli ste si, koľko vodičov ich zapína, aj keď na ne nie je dôvod? Nie, naozaj nezvyšujú výkon motora ani nenahrádzajú denné svietenie špeciálnymi dvojvláknovými žiarovkami. Tie predné by až tak nevadili, ak sú zapnuté v hmle, daždi či pri snežení. Ale tie zadné hmlovky! Zreničky a sietnice splašene píšu výpovede a balia kufre, keď auto pred vami ide so zapnutými zadnými hmlovkami. Prosím, zapamätajte si, že zadné hmlovky sa používajú na to, aby ste boli videní a teda akonáhle vy v spätnom zrkadle vidíte za sebou iné auto, určite vidí aj on vás. Nemusíte mu zapnutými hmlovkami dávať signál ako maják lodiam pred prístavom.

Denné svetlá sú osobitnou kategóriou. Som zástancom celodenného svietenia, nech už je akékoľvek. Najmä v úsekoch, v ktorých sa slnko strieda s tieňom, ide o neodškriepiteľného pomocníka. Problém nastáva najmä pri starších autách bez svetelného senzoru, keď sa začne reálne k večeru stmievať. Novšie autá vybavené svetelným senzorom automaticky prepnú denné svietenie na klasické „stretávačky“, lenže v starších alebo menej vybavených autách je tým senzorom samotný vodič a potom sa bežne stáva, že za šera stretnete auto, ktoré svieti iba spredu. Ľudia, vidieť a byť videný je heslo dňa!

Smerovky... námet na nekonečne veľa vtipov či memečiek. Pravdupovediac, máločo ma dokáže tak rozčúliť ako sebecké vnímanie sveta (nielen za volantom). Je úplne jedno, či ide pred vami 20-ročné auto rozvážajúce pizzu alebo najnovšie výbavou nabité delo – keď nedá jeho vodič smerovku ako znamenie, že sa ide niečo diať, vy za ním nemáte ani najmenšiu šancu také niečo predvídať, lebo telepatiou nás príroda nevybavila. To už sme fakt my ľudia tak zleniveli, že je zaťažko urobiť jeden sekundový pohyb ľavou rukou a brnknúť do tej páčky?

Precestoval som takmer celú Európu, čo-to zažil v cestnej premávke na ostrovnej časti Afriky v Indickom oceáne a všade sa nájdu miestne cestné zlozvyky. Snáď najohľaduplnejších vodičov som zažil v USA, ale to bude dané tým, že policajt je pre ľudí ozajstnou autoritou, ktorá vzbudzuje rešpekt. Ozaj, vedeli ste, že ak vás v USA zastaví policajná hliadka, musíte zostať sedieť na mieste a ruky mať na volante? Ak tento postup nedodržíte, koledujete si o scénu z hollywoodskych filmov o zatýkaní a čítaní práv...

Autor: Miloš Švehla, automobilový špecialista