Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Chloe Angel o naplnení svojho sna ako muzikanta

Dátum: 28.11.2023
Autor: Sered Inak
Chloe Angel o naplnení svojho sna ako muzikanta

Každý, kto chce niečo dokázať, musí veľmi na sebe makať.

Ahoj Chloe :) Ďakujem, že si prijal pozvánku na rozhovor. Žiješ v Japonsku, ale pochádzaš zo Šintavy. Predpokladám teda, že máš aj slovenské meno :) Mohol by si sa nám na začiatok krátko predstaviť, kto si a čomu sa venuješ?

Ahojte. V prvom rade sa vám chcem veľmi poďakovať, že ste mi dali príležitosť, aby som sa  s vami mohol podeliť o môj príbeh (život muzikanta). Moje meno je Zoltán Betar (čo nie je typické slovenské meno), ale som hrdý Slovák, rodený Šintavan.

Ako ste spomenuli, žijem v Japonsku a živím sa ako profesionálny muzikant - saxofonista.

Hudba bola vždy neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

 Nebolo tomu vždy tak, že si sa živil hudbou. Mnohí sa o to stále snažia. Je podľa teba nutné, aby človek emigroval do zahraničia, keď sa chce stať profesionálnym muzikantom?

Pamätám si, keď som ako malý chlapec išiel na zápis do základnej školy, tak rodičia mňa a brata hneď zapísali do umeleckej školy v Seredi. Takže skôr, ako som vedel písať a čítať, som vedel hrať na hudobný nástroj.

Keďže som vyrastal v muzikantskej rodine, hudba ma sprevádzala neustále na každom kroku.

Moje prvé peniaze za hudbu som dostal v dychovej hudbe Šintavanka, kde som pôsobil od 9. roku. Boli to moje prvé kroky a skúsenosti so staršími muzikantmi. Dychovka mi dala veľmi veľa a nikdy nezabudnem na môj prvý deň s nimi.

Chcem iba povedať, že som musel preskákať veľa, aby som sa dostal tam, kde som teraz.

Cez dychovku, firemne akcie, Dixiland, svadby, rodinné oslavy, Bigband, rôzne kapely a samozrejme neustále cvičenie.

Aby som správne odpovedal na otázku, tak profesionálne som sa začal živiť hudbou ako 18-ročný. Ponuka na vycestovanie do Japonska prišla skôr, ale keďže som chcel dokončiť školu, Japonsko muselo počkať.

Myslím, že nie je nutné, aby človek vycestoval do zahraničia, aby sa stal profi muzikantom.

Všetko záleží od situácie, v akej sa nachádzate, v akom prostredí vyrastáte, kým ste obklopení a s akými ľudmi sa stretávate. Toto všetko vás môže ovplyvniť. Samozrejme, že v zahraničí má človek viacej priestoru na rozvoj a viete sa dostať ku kvalitnejším zdrojom ako na SR.

Potom je tu otázka šťastia a ako velmi to chcete. Ak sa pri prvom probléme vzdáte, tak cieľ nikdy nedosiahnete.

Prečo si si vybral práve Japonsko?

Ja som si Japonsko nevybral. Japonsko si vybralo mňa. Tak to zariadil osud a muzikantské hviezdy.

Prečo si sa po 10 rokoch pomerne úspešného života v Japonsku vrátil opäť na Slovensko, čo ťa sem znovu pritiahlo?

Na SR som sa vrátil, pretože som sa oženil a dúfal som, že sa po takom dlhom čase usadím a nejako to zvládnem. No, ak žijete v takej vyspelej spoločnosti ako je Japonsko, tak sa vám obráti život o 180 stupňov. Neviem to vysvetliť, ale ten, kto to zažil, ma určite chápe..… Takže som sa napokon vrátil späť do Japonska.

 Plánuješ v Japonsku už zostať natrvalo?

V Japonsku by som chcel ostať, pretože sa tu cítim viac ako doma. Na SR nazabudnem, ale tu som  voľný a duchom slobodný človek.

 Ako vníma tvoj odchod do Japonska tvoja rodina na Slovensku, podporujú ťa alebo by boli radšej, aby si sa vrátil?

Moja rodina ma vždy podporovala a hlavne keď išlo o hudbu. Odlúčenie od rodiny je vždy ťažké. Viem, že moja rodina je šťastná, keď vedia, že sa mi darí.

 Splnil si si sen, to je úžasné :) Ako vyzerá tvoj život dnes? Je veľmi odlišný od života na Slovensku?

Žijem svoj muzikanstký sen vďaka niekoľkým uzasným ľudom, vďaka sebe a vďaka Bohu, pretože mi nedovolil zlyhať.

Ráno sa zobúdzam v normálnom čase, v kľude sa najem a zapnem obľúbenú hudbu bez stresu a naháňania. Potom si oblečiem biele nohavice a koseľu, stretnem sa s kolegovcami, podáme si ruky  a pódium je iba naše.

Môj život je odlišný v tom, že všetko, čo robím, ma napĺňa a teší. Japonsko je naozaj veľmi špecifická krajina a nemôžem ju s ničím porovnať, lebo sa to ani nedá.

Všetko je tu možné a realizovateľné.

Čo by si poradil tunajším hudobníkom?

Každý, kto chce niečo dokázať, a to je jedno či v hudbe alebo v niečom inom, musí veľmi na sebe makať, veriť v seba a nikdy sa nevzdať svojho sna, za žiadnych okolností.

Muzikanti, počúvajte starších a skúsenejších, no niekedy aj tých mladších. Ak ste dobrí a viete o tom, zapracujte na svojom charaktere, pretože byť dobrým muzikantom nestačí. Mať čisté srdiečko a byť seriózny je veľmi dôležité.

Muzikant nepredáva len svoju hudbu ale ukazuje aj svoju dušu .…

 Kde ťa môžu ľudia vidieť a sledovať? Máš nejakú stránku?

Pracujem pre spoločnosť, ktorá organizuje veľké firemné akcie pre Japonské firmy. Spolupracoval som so skupinou Freebird, kde som nahral vlastné sólo do skladby „Svedomie“. Nájdete ju na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=JYDuSYLuuPE&ab_channel=Freebird_svk

Chcel by si na záver ešte niečo dodať?

Na záver by som chcel poďakovať ľudom, ktorí pri mne stáli a vždy mi pomáhali. Nie je ich veľa, môžem ich spočítať na jednej ruke. Ale veľké ĎAKUJEM.

Ďakujem Maťovi Cuperkovi, Oskimu, Andrejovi, bratom Gulášovcom....

Najväčšia vďaka patrí neuveriteľne úžasnej osobe, ktorá mi dala druhú šancu na lepší život a vďaka ktorej som si splnil muzikanstký sen. Bez nej by som nemohol uskutočniť veľa vecí.

Kokoro kara arigatou gosaimasu.

Ďakujem za všetku podporu, dôveru a pomoc.

 PS: Hudba má spájať a nie rozdeľovať.

Sayonara

Ďakujem ti za úprimné odpovede, máš za sebou neuveriteľný príbeh a verím, že ťa ešte čaká veľa príjemných dobrodružstiev!

Rozhovor pripravila bylinkárka a tvorkyňa Kristína Pažitná (www.facebook.com/homemadebyrusalka)